Phyang

klastor, v bocnom udoli... ked puja neviemaka prave vrcholi.
A kedze som neznabudh, tak mozem len napisat, ze atmosfera bola skvela a tibetsky caj slany chutiaci ako vyvareny ostiepok domaci udeny... A deja-vu ked mali mnisci ohadzuju stareho mnicha ohryzkami z jablk a on na nich so smiechom pluje

Vylet

dnesny, ked dve postavicky sli pustou do dialky zdanlivo malej, az okoloiduce nakladne auta a turisticke dzipy s lutostou zastavovali - na treti sme nasadli. A cestou nazad sme stopli dalsi, dzip, plny uchechtanych hindu turistov, ktori nas namiesto do oazy Lehu zaviezli najprv do nejakeho sikhskeho chramu, kde sto indickych vojakov malo tym padom o zabavu postarane :)
Tolko veci zjavne, na povrchu, videne.
A vo vnutri - Tracyho tygr je skvela vecicka, som zistil po precitani. A ten moj - ktovie kde je. Asi na ARO napojeny na hadicky, sa snazi prezit. To v tom lepsom pripade. Alebo je skor uz len v podobe kozusin pribitych nad krbom v niekolkych domoch na roznych adresach... Alebo ma, spokojny, caka kdesi na svojej planete...

Leh

je zvlastne mesto. A poriadne vysoko. Treba zhlboka dychat. Predychavat. Zatial som dost zoslabnuty. Na rozdiel od minuleho vyletu mi sil nepribuda, skor ubuda. Ale to dufam staci predychat. Ved som vravel - vysoka nadmorska vyska ... a cez den zo slnka teplo, v noci z dialky chlad.

Jaj, a stretol som ho tu. Toho bradateho vysmiateho na spodnom obrazku. A on si ma pametal!

Cesta

skrz Himalaje... z Manali do Leh. Dva dni v autobuse a jedna noc v pionierskom tabore. Krajina za sklom. Hory za sklom. Realita za sklom. V dialke. A Maok muzika podozrivo casto hra...

Pozeranie

na roklinu Larji, to uz v horach, na ceste do sisnuteho Vasistu (zrychlenym utekom z horucej pece Dili)

Hindicka

hidylka... na obrazkoch. A skutocnost ?
Hirosima hadr :)
Aj v Dili viac nez horucom, aj na nocnej jazde carasovou chyzou (autobusom plnom carasu
chtivych izraelcov) do hor, so soferom viac nez samovra
zednym.

Zijeme :)

a uz sme tu ... Paharganj - ulicka hrozy vsade okolo ... a obrazky budu, casom. Dufam :)

Štiavnica

je podivuhodné miesto. Veď kde inde Srna ťahá koňa po trotuári, kde inde večer pláva ananás po hladine jazera, vo vysokom dome so strmými schodami majú prazvláštny čaj, kde inde pod Kalváriou vraj rastú hríby, kde inde v záhrade veje Tara a skáče Lungta... A iba to posledné, najmenej podivuhodné, sa mi jediné podarilo odfotiť.
...
A pre Veve odkaz - že kde ja na tie trancovačky chodím - no predsa na toto vévévé. A čarovať chodím na Muráň, na hrad, tam ani špicaté klobúky v tráve netreba, mágia sa leje zo zeme sama. EaD by mohli rozprávať (keď práve nie sú uväznené v pracujúcej podobe dole v mestách).

Cesta

vo sne ... možno až niekam na východ ...

Klopačka

v akcii ... alebo posledná šichta v tejto trojici. A kto neprispel do pokladničky s nápisom "Nike na Indiu" nech si trhne nohou :)

Šieste

pokračovanie jednoho priblblého amerického hororu, odohráva
júceho sa na Slovensku.

Nuda

v Štiavnici, alebo keď nie je pre koho, nie je s kým, nie je o čom a nie je prečo. Keď nie je nikde nikto. Keď stále iba prší. Prázdno cez deň aj večer. Ráno mráz. Samota - vesmírna ničota. A tak aspoň vznikajú obrázky, všetko zlé je predsa na niečo dobré.

A keď vyjde slnko? No, vtedy je tiež NUDA v Štiavnici, na Vodárenskej. Ale tam sa fotiť nepatrí :)

Jaj, niečo je predsa len pre niekoho - 0% Fotošop, 100% realita. Hoci aj takto dokrivená.

A otestoval sa opravený objektív. Zaseknutý zoom už funguje :)

Myšlienkové

pochody večerného čakania na mail...
...ako CT scan vnútra vlastnej hlavy

To už fotené zoskladaným objektívOM

aaaaaa! :)

Však

to vyzerá zúfalo? A chyba ako obyčajne bola až na najvnútor
nejšom tubuse (ten plech v krúžku bol mimo drážky) prístupná po odšraubovaní snáď všetkých ostatných šraubičiek.. Murphy by mal radosť.
Tak už len tú hŕbu súčiastok poskladať dokopy, nech je z toho zase Minolta 24-105/3.5-4.5 D.
Mám na to dva týždne :)

Nie

to nie je umelecký zámer. Aj keď ktovie aký skrytý význam tam kto nájde. Ja som len nevedel bez pozerania trafiť teleobjektívom odboku :) To ešte stále na zastávke Chvatimech. Snáď mi to slečna prepáči.
ॐ

Falický

symbol na pozadí Chopku. To ako pokus o stvárnenie trialógu jednoho potrhlého večera na Klopačke spred pár dní.

Zastávka

Chvatimech. Zložiť závory a môže sa nastupovať.