Campu na vrchol.
pondelok, novembra 08, 2010
nedeľa, novembra 07, 2010
sobota, novembra 06, 2010
V lese
vládlo šero, voňalo mokré lístie a pobehoval veselý pes. Ušiel majiteľom čo sa prechádzali po úzkostlivo udržiavanej ceste pri jazzere vedľa ešte úzkostlivejšie udržiavaného trávnika. Asi mal už dosť tej úzkosti a zatúžil po troche nespútanej slobody vnútri lesa. A tak mimo dohľadu vonkajšieho sveta lietal horedolu medzi stromami, preskakoval padnuté kmene, víril mokré listy, tešil sa a bol sám sebou a rád. Normálne som mu závidel, mal som sto chutí zo seba strhnúť všetko oblečenie, pridať sa do behu, stratiť sa z úzkostlivo zviazanej usporiadanej Dolnej Nižnej, len tak si preskakovať padnuté kmene, byť sám sebou a rád. Asi by to nedopadlo dobre. A tak som si len spomenul na jedno pradávne smiešne video.
...
Nie, toto nebola bežná sobota.
...
Nestihol som si kúpiť haring broodjes na rybacom trhu.
...
Pes
... a ďakoval som všetkým božstvám svetla, účastníkom zájazdu Tour de Arda, že na svojom výlete nezabudli navštívť Dolnú Nižnú, aj keď podľa dĺžky pobytu to skôr bol transfer než návšteva.
...
Pri lavičkách pri jazzere sa jašila surinamská rodinka. Vtelenie Dimpal a Deviani v jednej osobe a vo veku asi šesť rokov mi vtislo do dlane kompas a do ucha otázku, že kde je sever. Červená polovica strelky ukazovala do blízkeho lesíka - niečoho na spôsob BlatiSravského lesoparku menom Horský Park. Tu sa to volá placatý Kralingse Bos.
...
