Express v meste pod Urpínom.
.
.
A komu sa zdá, že myšlienky v písmenách už nie sú srdcervúce ako kedysi, tak má pravdu. 
Veď vznikali tak, ako raz povedala jedna Slávka. 
A keď odíde dôvod, niet prečo pokračovať. Srdcervúco :)
streda, júla 11, 2007
Orient
A komu sa zdá, že myšlienky v písmenách už nie sú srdcervúce ako kedysi, tak má pravdu. Veď vznikali tak, ako raz povedala jedna Slávka. A keď odíde dôvod, niet prečo pokračovať. Srdcervúco :)
sobota, júna 30, 2007
piatok, júna 29, 2007
štvrtok, júna 28, 2007
nedeľa, júna 24, 2007
Nie
toto už nie je Hilltop, toto je park v meste. Sú čím ďalej tým odvážnejšie, bytosti, prichádzajú stále bližšie k ľudským obydliam, aj za denného svetla, schované len v tieni stromov
Hilltopové
zručnosti. A áno, svet je malý :)
Napríklad som stretol pár ľudí
a napríklad som dostal pozvánku na fotovýstavu
Experimental Future
29.6.2007
kino Kultúra
Výstavná sieň o 16:00
je začiatok v Ružomberku
za účasti spoluautorky
Kam ale žiaľ nestíham nestíham
prísť ... Ale keďže výstava potrvá do 20. júla, denne od 17:00 do 20:00 okrem pondelku, tak sa na nej zastavím :)
Napríklad som stretol pár ľudí
a napríklad som dostal pozvánku na fotovýstavu
Experimental Future
29.6.2007
kino Kultúra
Výstavná sieň o 16:00
je začiatok v Ružomberku
za účasti spoluautorky
Kam ale žiaľ nestíham nestíham
prísť ... Ale keďže výstava potrvá do 20. júla, denne od 17:00 do 20:00 okrem pondelku, tak sa na nej zastavím :)
sobota, júna 23, 2007
HillTop 2007
... alebo skôr LakeSide a búrkovo slnečné hopkanie, 
keď po prvom večeri a konci sveta to vyzeralo 
byť bez pokračovania, 
čo však bol ešte len začiatok :)
Koniec prišiel až o pár dní...
... v nedeľu som sa na obed pobalil
a ešte sadol ku kruhu
potom som už nesedel, ale som sa zbadal, ako hopkám v slnku
s ostatnymi žiaruvzdornými postavami
potom som uletel ďaleko a bohviekam
a potom chvíľu sedel v tieni...
...totižto na nedeľné ráno sa vybili baterky, najprv na mobile
potom na foťáku
zistil som, že ked zaspia elektrické hračky, prítomnosť sa zaostrí
chýbala si mi viac - nešlo ti napísať
ulietal som viac - nešlo loviť obrázky, držať sa nohami na zemi
Ktosi sa ma spýtal koľko je hodín
keď som sedel v tom tieni
Neviem, je dnes :)
bola odpoveď, a potom jedna víla, taká strašneveľmi vysmiata
hopkajuc objala všetkých v slnku naokolo v kruhu hudobnom, aj mne sa ušlo úsmevu
a objatia
pozvania do jej sveta, do ich sveta, na ktorý som ešte nedorástol...
...a na ceste nazad som sa ponoril do jazzera
(ako krst alebo Varanasi mi to pripadalo)
ochladil sa a na pár sekúnd stratil z dohľadu slnka, pod hladinou
to na prvú rozlúčku
a druhýkrat som sa lúčil s víkendom vodou vtedy, ked som bosý brodil rieku
tú istú, ktorú som brodil vo štvrtok cestou tam
Alebo to bol len začiatok ? :)
Napadlo ma ešte pár riadkov z jednej nečakanej knižky ...
... uvědomil si, že pod všemi barvami a nádherou se v drobných detailech, rozličných aspektech, úhlech a perspektivách jakýmsi záhadným způsobem odráží stav jeho mysli. Na tomto místě bylo zaznamenáno úplně všechno, minulost i přítomnost. Myslím, že v tomto krátkém okamžiku se stal takovým člověkem, kterým pak byl, a když to teď vidím, chápu už, proč nikdy nemohl jasně napsat ani vyprávět čím si tam sám prošel.
:)
streda, júna 20, 2007
piatok, júna 15, 2007
Zopár
kúskov železa za veľa tisícov peňazí... Sranda, a nielen ja som zvedavý, kam to dospeje. Za odkvitnutými orgovánmi na kuracej nôžke pod deravým dáždnikom s komínom čo klesá k zemi zarastenej burinou omývanou len dažďovou vodou
stropu chýba trocha výšky do šťastia
Cha!
:o)
utorok, júna 12, 2007
Bzzz...
... a ako robia motýle?
...
A keby Onô nezačínalo rokom 2005 ale skoršou rozprávkou, tak by ma zaujalo stretnutie modrej s červenou. Ale to už je dávno. A jeseň 2004 sa stratila.pondelok, júna 04, 2007
Ráno
po zobudení som zbadal toto. Je sranda, že aké prekvapenia, nečakné pohľady
objavy
striehnu na človeka doma.
A čo potom ešte len vo svete?
A v živote...
piatok, júna 01, 2007
Ktosi
sa pokúšal na námestí predávať plechovky štvorkolesové, púšťal k tomu hudbu. A prišla ona, tancovala a tancovala, rytmické tance spontánne, kolujú chýry že od samej mladosti až do samého konca
Života
Ako
to je? Že koľko je stupňov k osvieteniu? A na ktorom sa človek zvykne zastaviť a chvíľu pochybovať, či tá cesta vôbec stojí za to? A koľko má vtedy zvyčajne rokov?
