čo bude. Niečo sa deje už teraz, niečo sa deje stále - veď zomierať cestou na vežu nad Broadway, fotiť oči, prsty, hrdzu a sklenené črepiny ... to nie je len tak.
Chýbanie diaľka bolí ... no a farebné tričko so špirálkou ... je len jedno jediné ... na všetkých svetoch, ktorými som prešiel od začiatku až po koniec ...
sobota, apríla 29, 2006
Ktovie
Možno
aj tam,
niekto, niekde,
sa hrajú ...
s farbami ...
spletajú miešajú ...
čarujú ...
premieňajú na radosť
Kde
sú tiež - možno - blízke dotyky ... nitky citov ktoré viažu bez spútavania ... tenké pavučiny reality ... možno tam tiež majú abecedu ... a niečo ... sa začína písmenom Z ... je ním zviazané
Pred očami
mi neprebehlo nič. Žiaden zrýchlený film o živote, ako sa to píše. Nebolo už žiadne pred, pred čím by mohlo niečo prebiehať. Nebol som už ja.
Namiesto toho ... tichý začiatok sveta ... nový život zrenička pohľad ... vidím ... inam
v každom okamihu sa schováva celý svet
Sediac
pri plote, dumám ... Nie už o ceste, ktorá sa stratila načisto ... Martin povedal, ze "ten czarny piosek jest twojimi chmurami... on powinen ujsc"... Zmýlil sa ... moje myšlienky nie sú čierne chmury ... sú oblečené vo farebnom tričku ... zatočené do špirálky ... všetky ...
Ale cesta
v miestnom jazyku footpath - sa začala meniť, strácať, nenápadne ... Stromy za plotom sa nakláňajú ... hýbu sa konármi zametajú oblohu ... šepkajú čosi zemi ... hladkajú cestu ... kde sa nová tráva rozhodla nahradiť vyšlapaný smer ...
A ja
na obľúbenej lavičke v polke kopca ... s výhľadom na Boradway ... napriek prázdnote naľavo odo mňa ... ako obyčajne - ponúkam objatie do diaľky - domov .. . a rozprávam tiché slová o kráse a o chýbaní ...
Dnes to
vyzeralo na obyčajný výlet na vežu nad Broadway. Veď začiatok bol ako má byť - Martin sa ako obyčajne vyhýbal útočiacim jahňatám na lúke pod kopcom ...
pondelok, apríla 24, 2006
Ja
dnes, po tvojich narodeni- nových calls rejected. Martin testoval môj Sigma 105/2.8 objektív, ze či si kúpi taký istý (nekúpi) a ja som testoval Fotošop, svoju chuť žiť a premenu na chlorofyl. Žijem, našťastie jedna dávna Lou z Jazzera vie, kedy má pípnuť nočnou smskou, ďak, posielam odmenu - link na JazzMusique.
piatok, apríla 14, 2006
Jaj
a že ako nakoniec pocestuje
malá žltá
obálka ?
Neviem, možno takto
Je Novobanské Zákutie
kúsok nad Broadway
a nie je tam náhodou
má čarovnú moc
a dejú sa v ňom zázraky
Napríklad viem, že je spojené
s iným, novobanským zákutím
stačí sa natiahnuť
trošku odraziť -
Letí
a na ceste
pod Kalváriou
sa objaví
zrazu ako z neba
Malá žltá obálka.
Námet réžia a scenár: Tomáš
Kamera: Martin
Účinkovali v hlavných úlohách: Malá žltá rozprávka
Sú jedno
veď sú spolu
celý svet
diaľka
blízko
svetlé tiene
okraje
a dotyky
Podávame
rozdávame
ponúkame
všetci seba
v rozprávke
aj naozaj
Rozprávka
a malá žltá obálka
cestujú do diaľky
pomaly
po horách a dolinách
do výšok
hlboko
kráčajú spolu
veď sú jedno
Láska
je ako rozprávka
skutočná aj neskutočná
silná
aj prchavá ako sen
večná a ďaleká
ako kraj sveta
obzor a na ňom
malá žltá obálka
Ukážem
ju jarným kvetom
a bosý pôjdem po lúke
znova
Ukážem ju jarným kvetom
veď už sme šli bosí po lúke
...
Nie a nie
a nevzdám nezomriem
nezaniknem
Do obálky
vložím jar
život
Koruny stromov
radosť leta
farbu dotyky
tieň a svetlo
.. všetko
Rezignovane
pripichnem obálku
na vrchol sveta
nech si je
ako chce
Nech je
ako chce
Vzdám sa
zomriem
zaniknem
Koho
sa spýtať ako na to?
Koho žádat o radu a o pomoc
když oba v dálce usínáme ..
Jaj, to som zase asi domotal niekoľko
pesničiek
a ani tie ovce z toho nie sú múdrejšie než ja ...
Dopisy
psané na vodu ...
Podľa tohto návodu
a tejto pesničky
obávam sa
to tiež nepôjde.
Tam sa totiž spieva
že čosi je
Pro malou Lenku
ale táto obálka má trošku iného adresáta...
Veď
máme modernú dobu
Čo tak skúsiť email
sms, fax ?
Elektrika
dróty
sa postarajú
o všetko.
Aké jednoduché.
Pomóoc, rýchlo prestať
takto tiež nie
nech jej nesčernejú
nielen okraje spálené
ale aj srdce
farebné
Bože
já vím že nejsi
ale kdybys třeba byl
tak ...
Nie, to je iná pesnička ...
Pánbůh se opil
levným balkánským likérem
a teď někde vyspává
jinak smysl to nedává ...
No, táto už je bližšia
podivnej realite
Alebo -
Posílám ti psaní
po nebeské poště
že mi srdce v Americe
žalem popukalo
Jaaj, nie, toto nesedí, a navyše - to som domotal niekoľko pesničiek ...
Každopádne,
touto poštou
to tiež nepôjde...
Bojím
sa totiž, že všetky predtým
obálky
vhodením
do schránky obyčajnej
poštovej,
len tak,
skončili zle.
Možno horšie než takto nedobre.
Táto snáď nájde
krajšiu cestu, do schránky ju nedám. Nech nedopadne
takto nepekne.
Mám
poštovú obálku...
Práve mi ju dali v
obálkovom obchode,
a pozdrav do nej
narodeninový
a darček
sa našťastie zmestili
fúúúú....
streda, apríla 12, 2006
Auguries of Innocence
To see a world in a grain of sand,
And a heaven in a wild flower,
Hold infinity in the palm of your hand,
And eternity in an hour.
W. Blake
No dobre, toto nie je zrnko piesku, ale
kdesi som počul podobné - že
Vidieť oceán
v kvapke rosy ...
Včera mi bolo smutno a tak
sa večer v záhrade
robili obrázky ...
nedeľa, apríla 02, 2006
Modern Tate Gallery
má na programe ďaľšiu srandu, tentokrát Embankment - a aby bola sranda dokonalá, vraj je to resemblance of gargantuous packhouse
sobota, apríla 01, 2006
Bubliny
s turistami stúpajú a klesajú
pomaly
...
Kolotoč se točí
barví sluncem oči
paprsky a jiskry
kolem v záři tančí
neznie nikomu
nie sme spolu
V Londýne
všetko po starom. Veveričky v Hydinovom Párku sú kŕmené pozornými turistami ...
... a za odmenu pred objektívom chvíľku postoja ...
