piatok, augusta 31, 2007

Vystupal

som na Shanti stupu. Sadol do kuta nadvoria na vyhliadku. Telo zostalo sediet... Vsimol som si drobnosti, ktore niekoho pripominaju... Rozletel som sa za vami, vsetkymi ktorych mam rad... Aj sem, aj sem, aj sem, aj nepodareny geodeticky bod mi pripomenul, a aj sem a sem a sem ... a do vela miest, ktore nie su na tomto malom www. Aj do Zenevy. Aj na Ostrov. Aj do dialky Afriky. Aj domov. Za vsetkymi. Smutno mi bolo. A netusil som, ze nedaleko, pri inej stupe, sa deju podobne pocity.
...
Pozeral som turistov, ako nohami meraju stoaneviemkolko schodov sem, k vyhliadke. Vsetci chodili vo dvojici. Vsimol som si, ze sami chodia len zobraci a mnisi. Aj jedni aj druhi su na tom podobne... Neuspesne nieco hladaju, ziadaju. Neuspesne, lebo tomu venuju cely cas zivota...
...
Nieco som si pisal... na jediny papier, ktory som mal pri sebe - na dvojstrankovy preukaz darcu krvi. Zial, je to necitatelne... a tak to, co ma napadlo a napisalo sa, bez podrobneho lustenia zostane zabudnute.

štvrtok, augusta 30, 2007

Stretol

som anjela. Vsimol si ma. Usmial sa na mna. Tak predsalen tu nie som uplne sam ...

Baker

Street, nezvycajne s kozami, Veg Market Street zvycajne so zeleninou a miesto, kde sa nesmu lepit plagaty, lebo to vadi tam prebiehajucim bohosluzbam - ale bordel zvycajny uz asi nie. Napadlo ma, ake je to podobne s ludskym vnutrom. Niekto navonok ukazuje svoju zboznost, duchovno - nelepte na mna plagaty ... a pritom jeho vnutorny chram zostava plny spiny... nepripraveny.

Zub

casu na tvari bohviekoho. A dva tvary trosku podobne.

Zopar

farebnych obrazkov z Thikce pritmia... A Vadzrabhairava - ten, co bol aj v Spitok klastore, velmi tmavy, silny, zufaly ci zlostny a vraj ochranujuci.

Thikce

klastor... a ziadne pismena pribehu dnesneho dna, radsej. Ach jo.

streda, augusta 29, 2007

Welcome

to the world highest airport. Nie, toto nie je Sliac a to nad nie je Krizna. Toto je LEH AIRPORT... A sprievodca klame. Lieta sa aj ked su mraky.

A vo

vnutripocit ze slovo Leh sa ma citat odzadu... a s jednym L navyse. Tak, ze je z neho miesto, kde vsetko mimo oazy malej je spalene na kamen, pust bez zivota, svet bez lasky. Proste peklo. Drotena splet bezmocnosti, suchy priestor ticha, stoka zbytocnych (po)citov... bla bla bla...
hm.

Spitok

klastor, ked sme sa najpr takmer prepadli strechou do lona k niecomu velkemu ciernemu zlostnemu, o ktorom som si najprv myslel, ze je to Kali Durga... a v sprievocovi potom precital, ze si to mylia skoro vsetci, kto vedia, kto Kali Durga je... Toto (neodfotene, lebo sa nesmie) bol ale Vadzrabhairava, velmi hnevlivy...
Obdalec mnisi umyvajuci nieco malicke cierne ustrachane...
Obdalec v chramovej miestnosti modlitby, pre mna neznabuha uplne unasacie uzasne...
A nad vsetkym zlaty budha, usmiaty, usmiaty mozno aj nad malichernostou (zdanlivej:) bolesti z premeny polorozdelenej dvojice na nevedomu trojiconedvojicu a potom zase nazad na tentokrat vedomu uz zase len dvojicu a ulomok jednoity vzniknuty - udalosti starych ako ludstvo same a dejucich sa neustale... Tolko veci na povrchu, zjavne... A vo vnutri...

utorok, augusta 28, 2007

Phyang

klastor, v bocnom udoli... ked puja neviemaka prave vrcholi.
A kedze som neznabudh,
tak mozem len napisat, ze atmosfera bola skvela a tibetsky caj slany chutiaci ako vyvareny ostiepok domaci udeny... A deja-vu ked mali mnisci ohadzuju stareho mnicha ohryzkami z jablk a on na nich so smiechom pluje

pondelok, augusta 27, 2007

Vylet

dnesny, ked dve postavicky sli pustou do dialky zdanlivo malej, az okoloiduce nakladne auta a turisticke dzipy s lutostou zastavovali - na treti sme nasadli. A cestou nazad sme stopli dalsi, dzip, plny uchechtanych hindu turistov, ktori nas namiesto do oazy Lehu zaviezli najprv do nejakeho sikhskeho chramu, kde sto indickych vojakov malo tym padom o zabavu postarane :)
Tolko veci zjavne, na povrchu, videne.
A vo vnutri -
Tracyho tygr je skvela vecicka, som zistil po precitani. A ten moj - ktovie kde je. Asi na ARO napojeny na hadicky, sa snazi prezit. To v tom lepsom pripade. Alebo je skor uz len v podobe kozusin pribitych nad krbom v niekolkych domoch na roznych adresach... Alebo ma, spokojny, caka kdesi na svojej planete...

nedeľa, augusta 26, 2007

Leh

je zvlastne mesto. A poriadne vysoko. Treba zhlboka dychat. Predychavat. Zatial som dost zoslabnuty. Na rozdiel od minuleho vyletu mi sil nepribuda, skor ubuda. Ale to dufam staci predychat. Ved som vravel - vysoka nadmorska vyska ... a cez den zo slnka teplo, v noci z dialky chlad.

Jaj, a stretol som ho tu. Toho bradateho vysmiateho na spodnom obrazku. A on si ma pametal!

štvrtok, augusta 23, 2007

Cesta

skrz Himalaje... z Manali do Leh. Dva dni v autobuse a jedna noc v pionierskom tabore. Krajina za sklom. Hory za sklom. Realita za sklom. V dialke. A Maok muzika podozrivo casto hra...