sobota, apríla 29, 2006

Ktovie

čo bude. Niečo sa deje už teraz, niečo sa deje stále - veď zomierať cestou na vežu nad Broadway, fotiť oči, prsty, hrdzu a sklenené črepiny ... to nie je len tak.
Chýbanie diaľka bolí ... no a farebné tričko so špirálkou ... je len jedno jediné ... na všetkých svetoch, ktorými som prešiel od začiatku až po koniec ...

Možno

aj tam
nachádajú
nestrácajú

trvalé farby

zostávajú
pokamarátené
spolu
na jednom
obrázku

Možno

aj tam, hľadajú ... nové
tvary,
smery,

postupy ...

Možno

aj tam,
niekto, niekde,
sa hrajú ...
s farbami ...
spletajú miešajú ...
čarujú ...
premieňajú na radosť

Kde

sú tiež - možno - blízke dotyky ... nitky citov ktoré viažu bez spútavania ... tenké pavučiny reality ... možno tam tiež majú abecedu ... a niečo ... sa začína písmenom Z ... je ním zviazané

Alebo

vo veľkej diaľke na iných planétach ...

Svet

zložený zo známych detailov ... na hranici vnímania ... ukrytý v blízkej diaľke ...

Pred očami

mi neprebehlo nič. Žiaden zrýchlený film o živote, ako sa to píše. Nebolo už žiadne pred, pred čím by mohlo niečo prebiehať. Nebol som už ja.

Namiesto toho ... tichý začiatok sveta ... nový život zrenička pohľad ... vidím ... inam

v každom okamihu sa schováva celý svet

Potom

som zomrel. Tam, pri plote, na stratenej ceste.

Sediac

pri plote, dumám ... Nie už o ceste, ktorá sa stratila načisto ... Martin povedal, ze "ten czarny piosek jest twojimi chmurami... on powinen ujsc"... Zmýlil sa ... moje myšlienky nie sú čierne chmury ... sú oblečené vo farebnom tričku ... zatočené do špirálky ... všetky ...

Ale cesta

v miestnom jazyku footpath - sa začala meniť, strácať, nenápadne ... Stromy za plotom sa nakláňajú ... hýbu sa konármi zametajú oblohu ... šepkajú čosi zemi ... hladkajú cestu ... kde sa nová tráva rozhodla nahradiť vyšlapaný smer ...

A ja

na obľúbenej lavičke v polke kopca ... s výhľadom na Boradway ... napriek prázdnote naľavo odo mňa ... ako obyčajne - ponúkam objatie do diaľky - domov .. . a rozprávam tiché slová o kráse a o chýbaní ...

Dnes to

vyzeralo na obyčajný výlet na vežu nad Broadway. Veď začiatok bol ako má byť - Martin sa ako obyčajne vyhýbal útočiacim jahňatám na lúke pod kopcom ...

pondelok, apríla 24, 2006

Ja

dnes, po tvojich narodeni- nových calls rejected. Martin testoval môj Sigma 105/2.8 objektív, ze či si kúpi taký istý (nekúpi) a ja som testoval Fotošop, svoju chuť žiť a premenu na chlorofyl. Žijem, našťastie jedna dávna Lou z Jazzera vie, kedy má pípnuť nočnou smskou, ďak, posielam odmenu - link na JazzMusique.

piatok, apríla 14, 2006

Jaj

a že ako nakoniec pocestuje
malá žltá
obálka ?
Neviem, možno takto

Je Novobanské Zákutie
kúsok nad Broadway

a nie je tam náhodou

má čarovnú moc
a dejú sa v ňom zázraky
Napríklad viem, že je spojené
s iným, novobanským zákutím
stačí sa natiahnuť
trošku odraziť -
Letí

a na ceste
pod Kalváriou
sa objaví
zrazu ako z neba
Malá žltá obálka.

Námet réžia a scenár: Tomáš
Kamera: Martin
Účinkovali v hlavných úlohách: Malá žltá rozprávka

Sú jedno

veď sú spolu
celý svet
diaľka
blízko

svetlé tiene
okraje
a dotyky

Podávame
rozdávame
ponúkame
všetci seba
v rozprávke
aj naozaj

Rozprávka

a malá žltá obálka
cestujú do diaľky
pomaly
po horách a dolinách
do výšok
hlboko

kráčajú spolu

veď sú jedno

Láska

je ako rozprávka
skutočná aj neskutočná
silná
aj prchavá ako sen
večná a ďaleká

ako kraj sveta

obzor a na ňom
malá žltá obálka

Ukážem

ju jarným kvetom
a bosý pôjdem po lúke

znova

Ukážem ju jarným kvetom
veď už sme šli bosí po lúke
...

Nie a nie

a nevzdám nezomriem
nezaniknem

Do obálky
vložím jar
život
Koruny stromov
radosť leta
farbu dotyky
tieň a svetlo
.. všetko

Alebo

dám sa vetru
dám sa vzduchu

pod vysokou oblohou

hodím sa

o zem ?

Nieeee !!!

Rezignovane

pripichnem obálku
na vrchol sveta

nech si je
ako chce

Nech je
ako chce

Vzdám sa
zomriem

zaniknem

Koho

sa spýtať ako na to?
Koho žádat o radu a o pomoc
když oba v dálce usínáme ..
Jaj, to som zase asi domotal niekoľko
pesničiek
a ani tie ovce z toho nie sú múdrejšie než ja ...

Dopisy

psané na vodu ...
Podľa tohto návodu
a tejto pesničky
obávam sa
to tiež nepôjde.
Tam sa totiž spieva
že čosi je
Pro malou Lenku
ale táto obálka má trošku iného adresáta...

Veď

máme modernú dobu
Čo tak skúsiť email
sms, fax ?

Elektrika
dróty
sa postarajú
o všetko.
Aké jednoduché.

Pomóoc, rýchlo prestať
takto tiež nie
nech jej nesčernejú
nielen okraje spálené
ale aj srdce
farebné

Bože

já vím že nejsi
ale kdybys třeba byl
tak ...

Nie, to je iná pesnička ...

Pánbůh se opil
levným balkánským likérem
a teď někde vyspává
jinak smysl to nedává ...

No, táto už je bližšia
podivnej realite

Alebo -

Posílám ti psaní
po nebeské poště
že mi srdce v Americe
žalem popukalo

Jaaj, nie, toto nesedí, a navyše - to som domotal niekoľko pesničiek ...

Každopádne,
touto poštou
to tiež nepôjde...

Bojím

sa totiž, že všetky predtým
obálky
vhodením
do schránky obyčajnej
poštovej,
len tak,
skončili zle.
Možno horšie než takto nedobre.
Táto snáď nájde
krajšiu cestu, do schránky ju nedám. Nech nedopadne
takto nepekne.

Rád

by som ju poslal
do diaľky

Má to háčik
schránka odmieta
pošta tiež
asi

zatiaľ to tak
vyzerá

Mám

poštovú obálku...

Práve mi ju dali v
obálkovom obchode,
a pozdrav do nej
narodeninový
a darček
sa našťastie zmestili
fúúúú....

streda, apríla 12, 2006

Auguries of Innocence

To see a world in a grain of sand,
And a heaven in a wild flower,
Hold infinity in the palm of your hand,
And eternity in an hour.

W. Blake

No dobre, toto nie je zrnko piesku, ale
kdesi som počul podobné - že
Vidieť oceán
v kvapke rosy ...

Včera mi bolo smutno a tak
sa večer v záhrade
robili obrázky ...


nedeľa, apríla 02, 2006

A zase

útek

ale kam

a prečo



Prečo stále fotím ako ktosi uteká ...

Utekať

alebo utiekať ...

sa dá naozaj všade
aj v Londýne
do ticha

preč


a do seba

Domy

kdesi pri katedrále svätého Paľa, smerom na západ

Ale zovšade

sa dá ujsť

alebo aspoň utekať


aj zo šťastia

do nikam


(stále fotené v gargantuous packhouse)

Modern Tate Gallery

má na programe ďaľšiu srandu, tentokrát Embankment - a aby bola sranda dokonalá, vraj je to resemblance of gargantuous packhouse

sobota, apríla 01, 2006

A zase

kolotoč

a zase klasika

Londýn

hm, klasika ...

A vo vnútri

tie isté obrazy, ktoré sa nesmú fotiť ...

... tak aspoň strop

Turisti

pred National Gallery
stoja
čakajú
ako obyčajne
ako vždy

Bubliny

s turistami stúpajú a klesajú

pomaly
...


Kolotoč se točí
barví sluncem oči
paprsky a jiskry
kolem v záři tančí

neznie nikomu

nie sme spolu

Jar prišla

do St. James's Park presne ako inokedy

V Zelenom Párku

sa hrajú detské psie hry vodné

Aj keď

mu svieti červená

Záprah

nad Reginou stále niekam uteká

Korčuliari

pri Serpentine sú zase o niečo zručnejší ...

V Londýne

všetko po starom. Veveričky v Hydinovom Párku sú kŕmené pozornými turistami ...

... a za odmenu pred objektívom chvíľku postoja ...