A ako

to vyzerá doma po návrate? No predsa ako v etnošope:) A to sa na obrázok ani zďaleka nezmestili všetky hračky:)

Potom

už len let ponad mraky a moria ... a vo mne pocit nálada ako poletujúca tanečnica na obrazovke :) Neprekazená ani v Budapešti hyper aktívnymi colníkmi ktorí vďaka môjmu výzoru - ja zahalený do ponča a na hlave smiešna čapica - úspešne som vyzeral ako zaužívaná predstava podoby "nezávislého" týpka - si ma pozvali "za roh" na prehliadku protidrogovú - so slovami veď predsa idem z nebezpečnej Indie...
:)
:)

Ale...

... ako som otvoril miniškatulku, zoškrabol nožom pásik lekváru na okraji a frkol ho na hladký povrch ... tak ma Hindustán pozdravil ešte raz. Óm ako vyšité, akurát bodku som musel dorobiť, to pre dokonalosť. Raz mi Dnk napísal, že verí, že kúzla a zázraky sa dejú. Teraz naozaj môžem potvrdiť - sú všade, stačí si všímať. A občas dorobiť bodku. Nie však holt bodku :)

Myslel

som si, že Dilí z výšky chvíľku po štarte bude posledný pozdrav Hindustánu a aj posledný indický obrázok výletu...

A pomaly

posledne obrazky z Hihindu... Miestne nestatne MHD, silne narodnostne povedomie na rohoch a mnam na ulici... Zajtra, ak do toho nic neskoci, tak ja skocim do lietadla a to potom so mnou poskoci a zastane az v nasich koncinach...

V Mc Lo

to bola service, a tu v Dili je to self-service :)

Bolo mi

povedane, zevraj - Zavidim fotografovi, ktoreho objekty su take stastne, ze ich fotografuje... No a moja odpoved, ze sa mi "objekty" same naskladaju pred objektiv, sa zas potvrdila, dokonca aj tu v hlavnom meste a bez post-fotografickeho dodatku One rupee. Proste iba - Chlape fot, a poriadne:) Az musel zasiahnut ucitel skolskeho vyletu a odtiahnut pozovaniachtive slecny odomna prec...

Nadvorie

Quotab Minar (alebo Qutb Minar?) dava pekne moznosti ako robit obrazky ... ludi:) Hocaj vtedy, ked navstevnici pozoruju inych navstevnikov - tych z vesmiru:)

A v Dili

zas prozkoumame tajuplne symboly... No, toto tu uz raz bolo - takmer:) Tentokrat nie skryte v skale ale ocividne a v (ne)hrdzavejucom partisicrocnom zeleznom stlpe.

Posledne

obrazky pred rozluckou s Mc Lo a himalajskymi kopcekmi... Odchadzalo sa vecer, takze aj stavebne robotnicky stihli vymenit lopatu za rozhovor:)

Co patri

do ruk malemu domacemu kutilovi? No predsa stredne velke kladivo:)