Hilltop Update

:-(
tak nepotvrdené správy zvlani od vlanajších usporiadateľov ... sa ukázali byť nepotvrdené. Miesto podľa tohto tu je Slatinka pri Zvolene. Slatinka je krásna, ale ... Lipovec a jeho odľahlosť ... a výhľad z kopca ... je proste Lipovec.
Škoda že všetkým štyrom obyvateľom Lipovca vadilo, že počas jedného víkendu im prešlo dedinou asi sto áut, ako za celý zvyšok roka dokopy. Hanba vám.
Tak snáď ... to bude aj pri Zvolene pekné. Som zvedavý.

Wyjazd Marcina

z Broadwaya. No, aby neodišiel domov, keď ho tam čaká Dotka, Gorce všetky hry letné
horúce...

Trzymaj sie, eee ...
... chlopaku !

:-)

Hurá

najprv ma síce Danka vystrašila správou, že tento rok HillTop asi nebude, ale podľa tohto tu vraj bude, akurát že inde než vlani. Škoda len, že už nie na vrchole kopca, nad dedinou Lipovec. Podľa nepotvrdených správ bude vraj blízko Lipovca, pri dedine Slizké, vraj v krasovej jame :)
Minulý rok to bola nádherná akcia, a aj keď som na nej bol sám, bez Zuzka, tak som ulietal medzi hviezdy - veď nečudo - čerstvo - týždeň - v láske vzniknutej nevídanej čarovnej farebnej, extatický začiatok leta dvojitý. Trojitý - hudba, farby a láska.
Tak som zvedavý, ako tam bude toto leto. A aké obrázky vzniknú teraz.
A aj moja Minolta D7 sa už teší...
A kto tam príde tento rok, tak ma spozná podľa toho, že tam budem púšťať trojmetrového šarkana :)

Prečo, ako to

že pri tom čakaní
sa neviem odosobniť
vytrhnúť sa z obrázka
z písmeniek
a ani z kalendára

že tvoje bodky nezapadajú
do prázdnych štvorčekov
namiesto do živého mňa

že dva biele zajace sa nenaháňajú
na oranžovom ihrisku bez
toho, že by niekto
im stále posúval pohľadom
ručičky
dopredu v živote

dozadu
v spomienkach

Čakanie na teba

na správny čas
čarovný
husté kúsky
okamihy

večnosť jarná
ťažký projekt
bez vlaňajšej našej
Monikinej pesničky
kde
Chytám rukama jaro
- držím si nimi hlavu

a Cítím objetí
- môžem len snívať

Tak snívam
v kúte na hrachu
čakám
na večnosť

kým dva zajace na hodinách
usúdia že už prišiel
aký vlastne ?
čas

... a ... a keď už túto jar nemáme Moniku a jej Fontanelové vlaňajšie Jaro
tak ... ani Létající Koberec s touto pesničkou
alebo čosi rytmickejšie ... asi tohtoročnú jar nespríjemní ... keď nie je žiadna láska krása život rozprávka ... Vlastne ... ani neviem či si bola túto jar na etnofeste ...

Čakanie

na čas čarovný
náš letný

Dotýkanie
dosahujem
nedosiahnem

kým
nepríde správny
proste Nový Dobrý Onô
... čas

dočakám ?
snáď


Teraz
Samota
nahota
večnosť a
vesmírna
prázdnota

Asi najjednoduchšie

by bolo spraviť strih a basta. No ale ... na to treba väčšie nožnice než som našiel v tunajšej vile jahodovej. Jediné vhodné máš ty - tvoje veľké krajčírske. A narábať s nimi bez teba nemôžem. A ani to s nimi neviem - veď si videla, čo som raz porobil s rohmi tvojich šálov... Bez tvojej strihacej pomoci červené REJECTED tak ľahko preč nepôjde...
Hm...

Sa navymýšľam

že ako dať preč nie seba
ale ten nápis nebezpečný
Neviem... (Nevedko - to už poznáš, ak Juchú.com nehryzie občasné maily) - neviem či kvetinová radosť zanechá stopy na písmenách. Či skôr nezamrznem pod mrazivým pohľadom... Vlastne, ja som zvyknutý, aj zimné oblečenie mám, ale čo tá kvetina ?

Napadlo ma aj rozpustiť REJECTED vo fľaši všetkého možného, ale to jediné všetkomožné čo ma napadlo, je u teba v chladničke - vidíš, raz som sa toho napil a čo to robí. So mnou, nie s písmenami...

A keď

z príbehu zostane
len od okraja po okraj natiahnuté prekrížené REJECTED

tak je to smutný prázdny
obrázok - nesmieť kresliť
rozprávku život
pre teba

Nesmieť

pre teba nič spraviť
je zo všetkého úplne najhoršie

je to zbytočnosť prázdnota
márnosť všetkého
pociťovaná každým okamihom
večnosti

Nesmieť

na teba myslieť
je nemožné

je to viac než prázdnota
ktorá zostane
po odchode


a nezmením že snívaš sa
mi každú noc aj každý deň

Nesmieť

ti nič povedať napísať
dať vedieť
je ťažké

dá sa to vydržať
ak ťa smiem
trošku vidieť

Nesmieť

ťa počuť vidieť
je ťažké

dá sa to
vydržať

ak môžem
pre teba
rozprávať

Navyše

táto posledná ... má zvláštne oči ... a ja ju z príbehu nesmiem vynechať ... stratiť ...

A vie potichu rozmýšľať ... a vymyslené - pohľadom bez slov ... povedať ...

Nejak

sa mi tu začínajú množiť mačky ... Tuším táto je už štvrtá ... A viem, že ona ešte bude účinkovať v Onô príbehu ...

Zvonění

Zvonění ...
jde po závějích
po nadějích

skloněných

Skloněný
jde anděl z lidí
zádumčivý

barevný

Vytlouká klín
všem věcem zlým
tak sním...

Zuzko ... to je o tebe?
Zádumčivý anjel ... takú

ťa stále vidím - nekonečne krásnu
usmiatu aj dumkajúcu ...

A zvonenie
tu práve znie - mne ... po nádejách - sklonených ...

Jablkoň malá lesní Bláznivá

mi zase hrá, teraz nočnou hodinou
pri druhej smene pracovnej

veď vieš pri akej - obrázkovacej
popisovacej ...

A tu na blogu ... to tentokrát bude
netradične ... bez fotky ...

Keď

v Broadway sadne večer ... po dni veľmi tichom bez hlasu a písmen z diaľky ... a ulicami sa začnú zakrádať postavy ... ako tiché spomienky ... začínam snívať svoj život ... žijem svoj sen ... o nej ... v tichu potme a sám ...

Rejected

total brutal sadomaso mäso humiliated torso
zvyšok zbytočného človeka, odmietnutý zavrhnutý vyhodený expelled ousted banished from life forever a úplne navždy. Holt bodka. Takto vyzerá holtbodka pricestovaná na moju stranu, do môjho telefóna. Vlastne, ja po prečítaní tej holtbodky.
Dlho som sa tak cítil, po písmenách februárových nastláčaných do veľkej diaľky z veľkej diaľky takľahko - veď len do neživého tamagoči Nokia.
Nie že by som sa teraz cítíl o niečo lepšie, ale - aj zo zla sa dá niečo vyžmýkať. Začalo to Broadwayskými odrazmi, nenápadne. Svoju podobu to dostalo v Piatich živloch, kdesi v hĺbke sa vynorila, no, je odvážne to tak nazvať - tvorivosť. Malá žltá rozprávka vznikala popri testovaní Magdinho objektívu a séria Rejected vzniká pri testovaní môjho nového statívu. Vďaka Maciek, že si mi zalatwil
tasmu :) V tej našej baliarni by sa asi divili, na čo všetko sa dajú použiť ich hračky, ktorými omotávajú plesnivé nepotrebné jahody.
Ktovie čo vydržím ďalej - takéto výkriky ma samoty nezbavia, skôr trošku pomáhajú prežiť nečakaný a zbytočný pád na hubu. Prázdno, bolesť zostáva, a ja by som predsalen radšej znovu fotil a videl (ako v lete čarovnom spoločnom) niečo krajšie než momentálnu nekončiacu bodkovanú holt zbytočnosť žitia...
Ach jo ...
:-)

Vianočná Anka

čiže Anna Noel. Vlastne, jej mláďa, s rodokmeňom, pôvodom z velšskej stodoly, nájdené v Broadway ...
Bude ti darček, keď prídem domov - sranda, veď ja sa dnes teším :)