Prečo, ako to

že pri tom čakaní
sa neviem odosobniť
vytrhnúť sa z obrázka
z písmeniek
a ani z kalendára

že tvoje bodky nezapadajú
do prázdnych štvorčekov
namiesto do živého mňa

že dva biele zajace sa nenaháňajú
na oranžovom ihrisku bez
toho, že by niekto
im stále posúval pohľadom
ručičky
dopredu v živote

dozadu
v spomienkach