ani šarkan nechce lietať, tak sa treba prispôsobiť. Nelietal, zbalili sme ho. Darmo sme štartovali. Čakali sme. Radšej. Nefúkalo totiž.
Všetko má svoj čas. A raz, snáď vietor prinesie zmenu, lietajúce výšky, čerstvé pocity, nielen začiatky, ale aj ... trvalé výlety ... dobrovoľne a s radosťou spoločné ... bez "a kde sa píše že musím" pocitu ... lebo nič nemusíme ... len to, čo chceme ... to, čo dokážeme chcieť ... čo okolnosti dovolia?
Chceme?
Zafúka?
Budeme chcieť?
Lietať...
... tak prapodivne - do iných svetov - vysoko?
streda, júla 19, 2006
A keď
Zverejnil Tomáš o 1:22 AM
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára