A tak sa

nezachytiteľný okamih vrcholového splývania zachytil ;) o štyri metre - desať krokov nižšie, tam, kde sa už dalo stáť na vlastných nohách, nie na cudzích. Na mačacích pichliačoch zapichnutých do ľadu. Bez objatia s Madonou, ľadovou vílou, bielou soškou, láskou na vrchole, nech ako kto chce si ju nazve.
Jaj, čosi predsa len bolo - bolo tu o jednu mačku viac. Krásnu štíhlu, som vyniesol až sem hore, v našej krátkej demoverzii splývania. Veď som jej to neraz sľúbil, naposledy v noci pred pár hodinami počas búrky dažďovej, a tak tá trocha námahy a okolitej zimy ľadu na kameň tvrdosti - je vždy a navždy zabudnutá, keď príde - vo farbách a lete do iného sveta - hoci aj v rukaviciach a cez tričko na diaľku - objatie.