Rano nas

do priesmyku Indrahar sprevadzal radsej certov dvadsatrocny synovec, aj ked musim povedat, ze cert po nocnej kalenici rano pred siestou vstal a pomahal robit ranajky :)
Mlady sprievodca mi neviem preco pripomina Brana z Benusoviec - asi tym, ako nezdolne plny energie a usmevu hopkal hore skalami, ze sme mu vobec nestacili. Sympatak, az taky, ze sme mu tranzistorak, ktory niesol v jednej ruke (druhu mal vo vrecku) odpustili hned po prvych sto metroch vystupu:) A hore nas sprevadzal este aj maly zlty, po skalach sa stverajuci, neunavny pes:)