Hudobne

posedenie v Duhovej cajovni, ktore nikdy nekonci, vlastne ani nezacina - stale je tam niekto. A nakoniec som ju stretol - elficu hudobne zjavne nadanu, ako na Kuzlach a caroch v stratenom udoli, chvilu mi trvalo kym som ju spoznal, bola uz trosku starsia a unavena zivotom. Ale hrat vie stale pekne :)
Nezostal som dlho, lebo ma este cakali vecerne hry obrazkove, podmaz tibetskou misou hracou som im robil len par minut ... a tak nad muzikou zivou zapadlo slnko bezo mna
Jaj a ten balic strapaty - nema nohy, chodi po rukach, a ajtak z neho ide nie rezignacia ani zmierenie ani neutralita, ale - nieco ako radost :)