Pastier

maskovany vysoko
horsky turista, stretnuty pri zostupe, a skalny hreben s priesmykom, to uz po polhodinovej burke s krupami, ktora sa strhla ked uz sme boli pri 3c kolibe.
A zopar praktickych info - z McLeod to na 3c trva asi 5 hodin, po chodniku typu tatranska magistrala, noc u certa vyjde na 100Rs, sprievod z 3c na Indrahar stoji 500Rs na osobu, po tazkom boji zjednavania, z povodnej ceny 600Rs, kde nepomohla ani bylinkova tlapka 40 percentna, skor naopak, bal som sa, ze rano si cert nespomenie ze dal zlavu:) Ale treba povedat, ze ten isty vylet, ale rozdeleny na 4 dni, ponukaju v Mc Leod za 4 tisic na osobu. Z 3c do sedla to trva 4 hodiny a bez sprievodcu sa v spodnej casti vystupu tazko hlada chodnik - treba ist po spojovacom hrebeni, potom len chvilku hlavnym zlabom a hned ako sa da, tak odbocit dolava na vyrazne rebro, na nom uz je chodnik lahko viditelny, a cim blizsie k sedlu, tym je lepsi a udrziavanejsi. Zostup na 3c trval 3 hodiny a stade zostup na Mc Leod trval skoro 5 hodin. Cize vylet sme zvladli za dva dni:)

Priesmyk

Indrahar a krasne pohlady na sever, na hradbu Vnutorneho Himalaja, cez udolie Camba... A tycinka zapalena v malickej kaplnke v priesmyku, tentokrat nie Sivovi, ale podla obrazka vovnutri, Ganesovi :)

Rano nas

do priesmyku Indrahar sprevadzal radsej certov dvadsatrocny synovec, aj ked musim povedat, ze cert po nocnej kalenici rano pred siestou vstal a pomahal robit ranajky :)
Mlady sprievodca mi neviem preco pripomina Brana z Benusoviec - asi tym, ako nezdolne plny energie a usmevu hopkal hore skalami, ze sme mu vobec nestacili. Sympatak, az taky, ze sme mu tranzistorak, ktory niesol v jednej ruke (druhu mal vo vrecku) odpustili hned po prvych sto metroch vystupu:) A hore nas sprevadzal este aj maly zlty, po skalach sa stverajuci, neunavny pes:)

Noc v kolibe

troch certov, ked hlavny cert ukazal, ako sa kali v horach. Prisaham, ze som mu pomohol len poldeci becherovky, o ostatok sa postaral on sam. A ked sa vykalil do plechova, ked zadymil celu kolibu, tak sa utiahol do najzadnej
sieho kuta, do svojej jaskyne a viedol tam siahodlhe trojhlasne dialogy sam so sebou. Aj ked nerozumiem hindi, tak z reci bolo jasne, ze sa vystazoval na cely svet, uzmieril sam so sebou, aj ked podla intonacie sotva zvladal dokoncit vetu, ktoru zacal :)
A takto naskladani sme spali. Vlastne, takto naskladanym sa nam do polosna miesal certov monolog:)

Vecer nad

kolibou 3c, cize nad Indrahar Base Camp 3100 m.
Sedlo Indrahar 4375m, zajtrajsi ciel je... no, niekde tam v strede hrebena skalnateho... A reklama na Kozla, ale bez pollitra oroseneho...

Vecer pred

kolibou 3c cize troch certov, s 3c cize tromi cechmi stretnutymi na hrebeni Triund. Koliba sa vola Snow Line Viwe Cafe a my sme ju premenovali na Indrahar Base Camp :) (a samozrejme na 3c)
Hlavny cert serviruje caj:)

Dokumentacne

fotenie som dnes zavesil na klinec a siel som sa hrat s vodou, svetlom, skalami, odrazmi a tienmi do kupacej rokliny... Po kupeli a slneni na mna skocili Bytosti (zeby Madona bez dietata, zato s nakupnou taskou ?) a Sepkanie skal... Kedze nemam Photoshop, ani iny soft na upravu obrazkov, tak tieto fotky su rovno tak, ako su odfotene:) Naozaj:)

Mc Leod

Ganj dnes poobede, kratko po burke, ked sa vycasilo. A vladla v nom totalna - pohoda... Este aj pes sa nechal skrabkat na bruchu modliteb
nou zastavkou :)

A v klastore

maju aj zivu vodu. Netecie zo ziadnej svetej studnicky, ale maju na nu stroj. Dodany z Auroville - to je taka dedina na juhu Indie, planovana a postavena pre hladacov absolutneho duchovna:) Dobre haluze vymyslaju... Najdolezitejsi je bod 5 vyroby: By capturing cosmic waves and issuing them into the water, this electronic process of dynamisation gives back to the water its living qualities. A ak by bolo malo, tak na posledny bod vyroby, pre specialne ucely - in this last step special information like mantras gems or flowers can be introduced in the water for special require
ments. Kto neveri nech tam bezi :) A samozrejme, napil som sa.

V klastornej

kuchyni sa zvrtali osotsest. Muku najpr miesat z vodou. Potom cesto pakou roztlacit a zvlacnit. Potom strojom nasukat pasiky... Tie nakrajat a naukladat... Uhladne kusky stocit do vyvrtky... A tie sup do hrnca s olejom... Hotove naukladat na obrovske kopy... Lebo druheho oktobra je velka slavnost :)

Najprv

som si myslel, ze mnisi cosi pripiekli v klastornej kuchyni... Dymu plny klastor. Ale oni si len robili na nadvori barbecue :)

Dole

uz v podvecer, v dedine Bhagsu mali pravu nefalsovanu dedinsku zabavu - miestne princezne. Tance sice nie orientalne, ale trosku vychodnejsie povodom... Farebne :)

Pri

Snow Line Cafe (koliba dve steny zo skal, strecha z igelitu, vovnutri traja certi predavajuci malinovku) nebolo vidno snow line, ale sa ukazala hradba Dhauladhar uz trosku vykukajuca z mrakov a uplne na dosah ruky. Sedlo Indrahar ma laka, niekedy nabuduce, ak pocasie da.

A aby

som sa necitil ako v Tatrach, tak aj na zvonec som mohol zazvonit vonavu tycinku Sivovi zapalit :)

Kde ma

hned za prvymi stromami pohltil les zahmleny tajomny, Hithaeglir - Mlzne Hory ako naozaj, ako z rozpravky. Bum Sankar, Gandalf byl .. eee .. Siva byl pritomen :)
A aj pastieri. Nie stromov, ale oviec.

Mraky

boli ale dnes rychlejsie, stupali plazili sa po svahu zavratnou rychlostou a predbehli ma o stvrt hodinu. Tam vpravo, kde je biela stena mrakov, mala byt tiez biela, stena skal. Na Triund hrebeni vladla prava (nizko) horska atmosfera - izraelci a francuzi kolovali jointy... A mna zlakal napis na skale, ze Snow Line Cafe 1 hodina...

Prechadzka

bola v plane - ist na hreben Triund, skade uz vidno Dhauladhar hradbu ozajstnych kopcov, kazde rano trcia spoza Triund hrebena, kym ich na obed oba nezahalia mraky. A tak som siel - bludiskom dediny Bhagsu, potom machnatym lesom slnecnym, ponad roklinu kupaciu...

Rano

som v Bhagsu stretol Gandalfa a spravil mu portret. To som este netusil, ze to nebude stretnutie tento den posledne:)

A kto

chce a vie ako na to, tak tomu aj ocista ducha tu v rokline funguje na sto percent :)

Roklina

hned nad cajovnou, kde sa da spravit najprv ocista oblecenia podla indickeho vzoru a hned ako sa vsetko ciste da susit na vyhriaty kamen, tak...
... huraaaaaa ocista tela spojena s kludom a pohodou
Kdeze Besenova
toto je pravy perlickovy
kupel virivka masaze vodne pod nebom s horucim slnkom a oddychom na hladkych kamenoch...
Tajchy stiavnicke, mate tu spriaznene miesto :)

Je mi luto

ale cajovna Klopacka stratila prve miesto v rebricku najoblu
benejsich cajovni... Magda, Lenka, je to tazke uverit, ale je to tak:) Ved aby aj nie...
Cajovna Shiva Cafe nad dedinkou Bhagsunag a nad vodopadom rovnakeho mena
je vitaz, a bolo to lahke vitazstvo:

uzasna vonkajsia
terasa nad rieckou nad vodopadom
lehaaaro na terase
pri hihihindu malickej svatyni
obrazky tiez

prostredie horske
s energiou az to zvoni
zahony bylin carovnych
aj tych krasnych kvitnucich
caj pravy mliecny indicky

jedlo indicka kasicka - nebicko na jazyku (je to neuveritelne ale je to tak:)
tibetan zijuci priamo v cajovni
v domceku z kamena

velika pohodaaaa
a roklina zacinajuca hned pri cajovni
kde sa dolina zuzuje a stava strmou
a da sa sem prist len peso
do kopca po schodoch kamennych

Nic sa ale nedeje, ved Klopacka je stale druha :)

O Boze

co sme to urobili maticke Zemi sa mi chcelo skriknut, ked deluxe autobus sa pohol z Dili na sever a za oknami defilovali hrozostrasne tovarne kysle baziny kopy smeti ...
O Boze sa mi chcelo skriknut, ked som aj tak videl zivot vsade, neutichajuci, neznicitelny. A potom, po nocnej jazde, ked Indi nevynechali ani jednu z hier na chaos - vratane presadania z busu do busu o druhej v noci, som oproti svitaniu uvidel na oblohe velmi klukatu ciaru strasne vysoku. Jee sa mi chcelo skriknut po treti krat, lebo Himalaje boli uz na dosah ruky a tri hodiny jazdy este. Takstrasne som sa tesil, ako na davne vylety na Muran, ked ma rano schytila neprekonatelna tuzba a ja som vedel, ze v ten den proste musim na Murani byt a prijimat to, coho je tam habadej... E&D vedia :)
A potom, po este troch hodinach kostitrasu kolotocovania indickeho auto
busoveho, hore uz v McLeod Ganj unaveny, ale rozziareny, chytro dospat nevyspatu noc a
potom, poobede
huraa nasavat atmosferu
tocit mlyncami
pri OmManiPadmeHum z jedneho obchodika
si spomenut
na jeden vecer u D&D ked mi pustali to iste :)
stlacat jedine tlacitko na fotaku
vnimat pohodu, ktoru som tu minule necitil
krotit si nadsenie, lebo casu je habadej
a tesit sa na vylet horsky v najblizsich dnoch planovany
ak bude stale take
krasne modre slnecne
a nie saunove pocasie ;)

Om Nama Siva krical typek ked lial vodu z pohara
a mne sa chcelo kricat s nim
od stastia :)

(ja viem, musim krotit nadsenie :)

Tazka

pohoda na streche Lord Krishna Inn :) Dole huci trubi vali sa smrdi a vonia ako Lenin vecne zive Dili, a tu, vysoko len styri poschodia, je klud, ze by sa chcelo rozjimat (co ine pri fajnom mango lassi) ...
Tu - proste - pohoda ...
A zufalo vyzerajuce maskovanie za skriatka pomocou klobuka je cisto ucelove - slnko griluje az to zvonii...

Jaj, a cital som zaklady islamu pre zaciatocnikov - darovane knizky - som netusil, ze aj to, ze sedi sa na lavej nohe skrcenej doprava je podla predpisu... ale odkukal a napodobnil som to vcera spravne... Nie uz to, ze je zakazane stat oprety o stenu, cim som spravil velku chybu - "standing against any support" je predpismi zakazane. A uz viem preco som priviedol do zufalstva ineho deduska - ked som sa v mesitovej nadrzi - jazierku umyval - najprv treba tvar, potom ruky a az potom nohy ... a ja som si len nohy :) A pred kazdou modlitbou (je ich pat za den) sa treba takto umyt... Prejst na islam by sa veru niektorym "chlapom" u nas zislo uz len kvoli tejto drobnosti :)

A zajtra, dufam, uz po nocnej jazde busom, zbadam ... Himalaje :)

V Krakove

maju cafe pub Swieta Krowa, no a tu v New Delhi, na oplatku, maju Sklep u Miska :)

V piatok

sa neda odolat tuuurizmu v Piatkovej Mesite - Jama Masjid... A kedze nemam sprievodcu ani cestovku, a mam kopec casu, tak si mozem dovolit par hodin nasavat atmosferu jedineho miesta, bez zhonu a nahlenia. A lovit obrazky.A potom, ked ma premoze zvedavost, tak sa nenapadne (som si myslel, ze to bude nenapadne) pritrafit na modlitbach. Kym bolo poloprazdno, tak aj obrazok spravit. Potom uz nie, bolo ludi husto, ze sa pohnut nedalo. Po chvili nenapadnenia v kutiku som bol pohladmi zamracenymi spod obocia "nuteny" nestat ako drevo, ale hybat sa ked uz nie prezivat okolite pocity, podla ostatnych. Pocuvat spev, potom poklona, vystriet, na kolena, celom na zem, vstat, dotknut usi ... tolko vonkajsie prejavy. A tie vnutorne ?... Jeden dedusko dojaty k slzam (smiechu?) mojou konverziou na pravu vieru ma pozval k sebe a obdaroval knizkami vysvetlujucimi jej zaklady ... hm.

A "zdravotna" vsuvka - kto trpi na suchu plet, nech pride na klimaticky pobyt do Dili - uz na druhy den bude ako smalcom natrety. A ani sprcha trikrat denne nepomoze, nevysusi.

A este pojmydojmy - ono nie ze kasicky su teraz menej stiplave, pavuk na zachode mensi, ind curajuci do kanala cupiaci na namesti menej napadny, tiedye a batikove vecicky menej farebne, ale uz ma neohuruju stylom TyyyVoleKoukej, ale skor takym malym znamym chi! A to je dobre, lebo prvotnej povrchnosti stacilo na minulom vylete. Dufam.

Paharganj

Ulicka hrozy :) vsade okolo ...
rikse smrad spina
sauna ktora zmeni oblecenie v okamihu
na mastnu mokru zhuzvanu handru ...

proste
hihi hindustan

ako vysity

Ale - spina je o nieco mensia nez minule
smrad o nieco prijemnejsi
predavaci sa nechaju odbit lahsie
teplo nie je az take vrazedne (ved je koniec septembra)
... asi starnem :) uz mi zostava len napisat, ze trava bola kedysi zelensia
a ze uz ani depresie nie su co byvali :)

Kazdy druhy Ind ma mobil
a v dhabach nevrestia magnetofony pametajuce Dzingischana
ale DVD prehravace ... Holt pokrok. Techniky.

No a stretol som ju ... kracala pomaly
hrdo a dostojne, stredom ulice
nevenovala pozornost nikomu a nicomu
a ked vypustala masivne lajno, ani nespomalila
krok
Prva krava.
Alebo - pierwsza swieta krowa hinduska :)

Kde na

konci letu čaká v diaľke iná krajina a iná rozprávka...

Toto je posledný obrázok tu na www spred výletu indického, ďalšie, ak sa mi bude dať, skúsim sem dávať priamo z hindu priestoru a príbehu :)

A mňa

už len čaká jeden dlhý let večerný...

A nad

všetkým dianím potichu stáli mne neznámi ale isto významní ľudia. Vlastne, nad nimi ešte zopár holubov ... a nad nimi už len modré nebo krakovského babieho večného leta :)

Jaj, a hejnaw som samozrejme počul, no certifikát o tom nemám

Je to

sranda, taká miss world akcia. Slečny sa hrajú na princezné a snažia sa zažiť pocit, že prežívajú svojich päť minút slávy, organizátori sa hrajú na zvládanie chaosu, diváci sa hrajú na obdiv, no a ja som sa hral na fotenie portrétov. Mal som to zadrmo a bez strachu, že fotená slečna na mňa poštve psy. Práve naopak, zistil som, že krásavice sú na diaľkové ovládanie - čím väčší a čím zbližša fotoaparát sa na ne namieri, tým väčší úsmev vyčaria. Ktorý trvá ale len počas mierenia foťákom :)

No a

čo by to bolo, keby som pred cestou do Hindustánu nestretol indickú princeznú... A tak som ju stretol. Nie na Waweli, ale na námestí. Vlastne, v poslednom čase nejak často stretávam princezné len na námestiach :)

Ďalšie

zase s naivnou vierou v šťastnú a žiarivú farebnú hodvábnu budúcnosť v štýle tie-dye etno...

Iné zase

princeznovsky "rozšafné" a vyzývavé - poludniowa krew :)

Videl som

nakoniec aj novodobé princezné, niektoré boli plaché s krásnym úsmevom

A večer

taký, keď horia signálne ohne, pozdravy sa lejú po zemi...

Alebo

takto, očividnejšie, bez tieňohry. Babie leto ako vyšité.

Je podozrivé

že vKrakove je vraj stále leto, a napriek tomu z obrázkov často vyskakuje jeseň... Jesenné leto, letná jeseň.
Možno Maciek chcel povedať, že stále majú babie leto :)

Špirálky

sú naozaj všade. Aj vo vstupe na kopec, farebný.

Profesionálny

sprievodca po divotvornom Krakove - Maciek. A keby chcel, tak som si istý, že by mi zvládol robiť sprievodcu aj po celom viditeľnom vesmíre a nielen z okienka rakety :)

Vstup

na kopec... farebný

To jest

sztuka !
Ale bardzo niska...

Kde sa

dá skákať, splývať sám do seba, sám so sebou, ale len ako v zrkadle... pokrivene obrátene

V Krakove

je plno prekvapení ... súkromná pláž v centre mesta ...

Hare

Krišna...
Nahodná Marcinova ukážka toho, čo ma bude asi čakať o pár dní :)

Žeby

krakovská verzia psytrance párty, hociktorej z tohto leta ?

Kdesi

som čítal, že nápady vznikajú tak, že inšpiračna častica (inspirational particle) narazí do hlavy vnímavého človeka a ... blik, a nápad fajny pomysl je na svete ... No a ten okamih nárazu a náhle osvietenie vyzerá (v Martinovom prípade) takto :)

Kopalnia solna

Wieliczka... podľa mapy a turistických sprievodcov. A v skutočnosti ... Khazad-dum
Trpasluj, Moria, Dwelladwarf ... a tisíc iných mien.
Alebo niečo dávnejšie ? Menegroth ?

Na Kazimierzu

w Krakowie je malá galéria... A keď je šéfová na dovolenke a ďaleko, tak v jednom (jedinom) zamestnancovi sa prebúdzajú deštrukčné chúťky...
Fuck da art
:)

A pod

hradom Wawel striehne na osamelé princezné - kto iný ako Smok Wawelski ... pľuje oheň strach a hrôzu, utekaj už ide letí, plameň a smrad síry, stretnúť ani náhodou...

Typická

silueta Krakova - či ako sa to povie inak? Skyline?
... Wireless Krakow :)

Aj fotobanky

sú hladné a treba ich nakŕmiť. A tak vznikajú obrázky - Wawel a jeho nádvorie.

A keď

tu nebudem sám, tak možno napíšem menej pohľadníc na známe adresy so sedmičkou. To už vovnútri kráľovského zámku. No a ani princeznú som tu nestretol, asi sa spokojná s izolovaním odo mňa, schovala niekde doma vo veži.

Posedenie

na brehu Visly ... samozrejme, najkrajšie je vo dvojici.
Hm, aby sme moja priateľka a ja tu zažili také posedenie, bude treba ísť ešte raz do Krakova. A už nie sám.

Prehliadka

kráľovského zámku, najprv zvonku ... Vyzerá to na jeseň, podľa stromov, ale dozvedel som sa, že v Krakove stále svieti slnko a je teplo. No, počas môjho výletu bolo :)

Horor krakovský

alebo Hitchcock natáčal ďalší film o vtákoch ...
Hlavné námestie.

Aj svoj

kútik som našiel. A písmená nad menom prečítal až neskôr :)

Zoznámenie

s Krakovom hneď prvý večer, v duchu netradičnom a neoficiálnom. Pás zelene okolo historického centra. A pivo. A ja.

Prienik

svetla, páranie tmy... Hrad Muráň, nedeľa veľmi skoro ráno...

Na záchodcích

prozkoumáme tajuplné symboly
které mohou mimo jiné
znamenat i cokoliv ...
... spieva Plíhal, lebo nebol na
hrade Muráň, kde by
videl ...
Naozajstné, do skaly písané
po stretnutí s čarodejníčkami dvomi
(veľký ďak za stretko
a vlastne za všetko)
ukázané
nielen po zázračnom čaji
videné
tajomné
dávne
obrázky...
... a možno tiež príbehy, ktoré
odomňa, to už o polnoci, chceli
počuť
výletnící výletu jednej nemenovanej
romantickej CK Kudrna :)

A kdesi

len veľmi blízko od špirálkových svetielok v tme na dlažbe ... žiari niečo oveľa väčšie, plné svetla a pokoja ... a teší sa z príbehov písaných a prežívaných tu dole ...

Výsledok

ale stojí za to, žiarivá nová špirála, nepre
rušovaný zdanlivo starý a pritom nový príbeh, zaplnené tmavé miesta, nové svetlo, láska a radosť. Sa to rozvíja :)

Vtedy

zostáva len sa nezľaknúť... a pomaličky, hoci aj s pomocou, zapaľovať staré nové svetielka...

Galiba

keď sa náhle, napríklad pri nečakanom závane vetra ... rozhodnú zhasnúť špirálkové hviezdičky

Škriatkovia

na salaman
drových dňoch, Banská Štiavnica ...
... a dnes sa mi s nimi snívalo ... elfské lesy, trpaslícke bane, staré príbehy a prelínanie - zápasenie dobra a zla ...
:)

Spolupráca

ktorá sa len tak ľahko nevidí. Štvorručný šarkan a dve sestričky pod špagátmi.

Štiavnická

šarkaniáda pred odchodom do Hindustánu dostala nový rozmer. Nečakaný, ale užitočný. Tri hodiny som robil rozhodcu, sudcu, uzmierovača, učiteľa, poradcu, pomocníka trom cigánčatám... Nech si zvykám :)
A mali že radosti ... aj z toho, ako ich šarkan vláčil po lúke.

Dozvedel som

sa, že princezné nosia vo vačku na sukni - lepiacu pásku. Zostáva mi vymyslieť o tom príbeh a najme dôvod prečo, lebo od princezien sa ja nič nedozviem. Nepotrebujú - vlastne ani odpovedať. Stačí im pocit, že či chcú alebo nechcú. Dôvod nie je, môžem ho iba ak hľadať a nájsť - vo vlastnom príbehu.

Tak Indi

inovovali. No už to nie je grátis ako kedysi, ale koštuje to cez dve tisícky miestnych slovenských peňazí... A nie je to na počkanie, ale za sedem dní... Ešte štastie, že bystrická Ruefa to vybavila bez nutnosti cestovať do Blavy :)

... a tak už len rátam dni do dvadsiateho septembra ...