som svoj prvý (a isto aj posledný) návrh na potlač trička. Vraj pre skautíkov a podľa zadania tam mali byť veverica, skautská ľalia a žihľava. Ževraj to mám nejak namixovať, že je jedno ako, napríklad polžihľava polveverica, polľalia polžihľava, atakďalej. Že to majú byť iba obrysy, siluety.
Ako prvé ma napadla veverica na žihľave zapečená s ľaliami, ale nápad vystrojiť skautíkov na potlách tričkami s morbiďáčinou som si zamietol.
Výsledok po pár dňoch hútania je - Veverica žihľavochvostá a Veverica ľaliochvostá, TK et. al., a aby to bolo jasné, tak medzi sebou držia - na štýl skautského loga - polžihľavu a polľaliu (Lilia urticofolia, TK et. al.). Toľko oficálne vysvetlenie heraldiky.
Čo už skautíci nevedia a ani sa nedozvedia - tak tá veverička strapatá prikrčená opatrná je veveričiak on a tá štíhla jemná nežná ľaliová ostražitá je veverička ona. On by jej rád dal niečo pekné - aspoň z jeho pohľadu to tak vyzerá - darček úprimný ako ľalia - opatrne ponúka. Ale ona, ostražitá až strach, odmieta a odmieta. Veď aby aj nie, z jej pohľadu ten darček vyzerá ako pálivá žihľava. A navyše - keď on je taký strapatý ... a prikrčený ... a vôbec, ktovie čo má on vlastne za lubom.
No a keby náhodou prišlo na veveričie mená, tak by som bez váhania vedel dve. Také z konca abecedy. A prídavkom srandu, že keď sa trošku prižmúria oči a odmyslí sa zelená farba, tak darček má akoby ... podobu srdca. Ale to už je iná rozprávka.
Mon dieu ... kedy už konečne ich realita zažije krajšie chvíle...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára