Samček

vezie samičku, na plechovom autíčku - bola najobľúbenejšia hra cestou na Mútne jazero na Suchom Vrchu ... všade autá, za volantom mladý, dôležito sa tváriaci On, vedľa uznanlivo schúlená Ona ... a tak neuvidia studničku, dalo by sa pokračovať, veď v tej rýchlosti a nenahraditeľnej dôležitosti sa ťažko všímajú tiché malé veci, aj keď sú priamo pri ceste... A už vôbec nie to, čo kreslia vodné víly svetlom na hladinu...
Iba jediná dvojica zaľúbená prišla potichu, pomaly, spolu - rovnocenne, každý svojimi silami. Neoddelene od sveta za sklom - na bicykloch. A všimli, zastali, napili sa. Boli sami sebou a spolu, nie ako bábky s automatickým správaním, žili prítomnosť, vnímali svet, nie každý za seba svoju naučenú rolu.