som na Shanti stupu. Sadol do kuta nadvoria na vyhliadku. Telo zostalo sediet... Vsimol som si drobnosti, ktore niekoho pripominaju... Rozletel som sa za vami, vsetkymi ktorych mam rad... Aj sem, aj sem, aj sem, aj nepodareny geodeticky bod mi pripomenul, a aj sem a sem a sem ... a do vela miest, ktore nie su na tomto malom www. Aj do Zenevy. Aj na Ostrov. Aj do dialky Afriky. Aj domov. Za vsetkymi. Smutno mi bolo. A netusil som, ze nedaleko, pri inej stupe, sa deju podobne pocity.
...
Pozeral som turistov, ako nohami meraju stoaneviemkolko schodov sem, k vyhliadke. Vsetci chodili vo dvojici. Vsimol som si, ze sami chodia len zobraci a mnisi. Aj jedni aj druhi su na tom podobne... Neuspesne nieco hladaju, ziadaju. Neuspesne, lebo tomu venuju cely cas zivota......
Nieco som si pisal... na jediny papier, ktory som mal pri sebe - na dvojstrankovy preukaz darcu krvi. 
Zial, je to necitatelne... a tak to, co ma napadlo a napisalo sa, bez podrobneho lustenia zostane zabudnute.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára