utorok, septembra 18, 2007

Konecne

viem, co mi pripominaju miestne stupy. Nie sachovych pesiakov, ako sa snazi presvedzit knizka - sprievodca.
Ale peciatky. Obrovske biele peciatky, rozsypane po krajine. Popadane asi z neba. Celkom by ma zaujimalo, co je na ich spodnej strane, keby ich nejaka velka ruka zodvihla zo zeme.
Mozno sa nimi peciatkuju ospravedl
nenky panubohu:
Boze, prosim ospravedln xxxxxx (meno podla potreby) ze chybal(a) na vyucovani, ked sa preberalo, ako neublizovat druhym bytostiam.
Bum, peciatka, list leti po nebeskej poste.
Boze, prosim ospravedln xxxxxx (meno podla potreby) ze chybal(a) na vyucovani, ked sa preberalo, ako sa nevyhybat zodpovednosti za svoje ciny.
Bum, peciatka, list leti po nebeskej poste.
Boze, prosim ospravedln xxxxxx (meno podla potreby) ze chybal(a) na vyucovani, ked sa preberalo, ako nemrhat laskou.
Bum, peciatka, list leti po nebeskej poste.
Atakdalej.
A mozno je to uplne inak.
Ziadne ospravedlnenky mu totiz nie su treba. Vidi az na dno duse, ktora byva cista. Konane zlo je len ludska vlastna nevedomost.
Ved ako sa spieva:
... nemusim sa bat
vstupit mozem iba bez mena
viem ze pred nim dusu neschovam ...

...

Onedlho po namalovani stoosmej Bielej Tary, nachadza stary lama maleho mniska vo svojej cele mrtveho.
Uz davnejsie si niektori vsimli, ze po namalovani kazdeho dalsieho obrazka sa mnisek straca. Akoby spriehladnieva. Akoby odchadzal po kuskoch do ineho sveta. Akoby z neho a z tohto sveta, nieco po kuskoch kamsi prechadzalo.
Len velke oci, do ktorych sa mu nikto neodvazil pozriet, cim dalej tym viac svietili.
Nieco spoza nich svietilo.
...
Stary lama sa nakloni, aby mu ich zatlacil.
Najprv sa na okamih do nich odvazi pozriet.
...
O tom, co v nich za ten bezacsovy okamih uvidel, kam az dovidel a co zazil a spoznal, nikdy nikomu nepovie.
Len ostatnym sa zda, akoby od toho dna este viac zostarol. Zhrbil sa a trosku zmensil. Ale pozornym neuslo, ze v tvari mu vidat svetlo a lahky usmev, aky predtym nemaval.
...
Na druhy den zodvihol mniskovo telo (ani sa necudoval, ze skoro nic nevazi) a odniesol ho do rokliny za klastorom.
V skalnej stene nasiel jaskynu, skor len vyklenok.
Mnisek v nej vyzeral len ako keby sa zamyslel. Alebo zaspal.
Lama zatarasil vchod velkym kamenom, okolo rozostavil niekolko mensich.
Medzi ne polozil olejovu lampicku.
Zapalil plamen.
Vo vecernom sere sa po skalach roztancovali mihotave tiene.
Na druhy den sa nikto nedivil, ze lampa stale svieti.
Nikto sa nedivil ani o tyzden.
Ved miestne hory su krajina plna zazrakov.
...
Sto osem podob Bielej Tary sa v klastore Rizong potichu pozera zo stien.
Maju cas. Vela casu.

4 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

nie nie tomasko...ziadne peciatky...
mrtve tela lamov....

Tomáš povedal(a)...

... tie, si vravela, ze su vovnutri ... ale co je naspodku ? Tam, kde sa stupa dotyka zeme ...

adushka povedal(a)...

No pekna myslienka s tymi ospravedlnenkami.. len ci skor neospravedlnit samych seba za to, ze sme chybali na vyucovani, ked sa ucilo, ako si vybrat tu/toho pravu/praveho..

Tomáš povedal(a)...

No neviem, ci byva take vyucovanie. A neviem, cim sa da ospravedlnovat to, ze sa niekto niekomu v dobrej viere (lebo chcene obojstranne) odovzda...
...
A podla mna sa pravy/prava nevybera, on/ona sa nou stava. Rokmi, ktorymi sa o to snazia (ak nahodou nie su zufalo odlisni a ani za nic to proste ani po dlhom case a snazeni nefunguje)