Čakanie...

... celkom šok, zistiť, medzi riadkami, že čakanie môže mať zmysel. Aj po desiatich rokoch. Že keby sa čakalo, keby sa chcelo, tak možno by teraz bolo prečo, možno by bolo z čoho. Stratená a nájdená cesta.
Tak nech je mi to ponaučením pre iné čakanie, terajšie. Pre také nenástojčivé, tiché. Kľudne aj dlhé. Veď nie je čo stratiť. Času je dosť, aj 108 tvárí a pole vlčích makov to povedalo. Čakanie, tentokrát s nesmierne jasným vedomím že má zmysel. A že zatiaľ je z čoho. Keby sa chcelo. Obidvom.