Vlani

cez dni osláv miestnej morskej histórie pršalo. Dnes našťastie nie. Ale ajtak mi do mysle skočili predstavy, že teraz ako vlani prídu dlhé sivé dni, až do vianoc skoku do krajiny nadoblačnej slnečnej. A na rozdiel od minulého roku, teraz nebudú výlety londýnske, nebudú výlety hubárske. Len tiché hmlisté rána, dni, snáď občas prerušené, ako vlani, blik svetlom, na okamih. A pomyslelo sa mi - ako sú miestni domorodci vlastne hrdí na svoje - more, loďky, plavenie sa, hojdanie na vlnách, obraz myšlienka - morských vlkov.
A čo u nás, v horskej krajine ? Dokážeme byť hrdí ale - zároveň skromní - na obraz, myšlienku napríklad - horských ... pastierov ? Veď - legenda hovorí - že v horách sa dejú nadprirodzené schopnosti ...
:)