V lese

vládlo šero, voňalo mokré lístie a pobehoval veselý pes. Ušiel majiteľom čo sa prechádzali po úzkostlivo udržiavanej ceste pri jazzere vedľa ešte úzkostlivejšie udržiavaného trávnika. Asi mal už dosť tej úzkosti a zatúžil po troche nespútanej slobody vnútri lesa. A tak mimo dohľadu vonkajšieho sveta lietal horedolu medzi stromami, preskakoval padnuté kmene, víril mokré listy, tešil sa a bol sám sebou a rád. Normálne som mu závidel, mal som sto chutí zo seba strhnúť všetko oblečenie, pridať sa do behu, stratiť sa z úzkostlivo zviazanej usporiadanej Dolnej Nižnej, len tak si preskakovať padnuté kmene, byť sám sebou a rád. Asi by to nedopadlo dobre. A tak som si len spomenul na jedno pradávne smiešne video.
...
Nie, toto nebola bežná sobota.
...
Nestihol som si kúpiť haring broodjes na rybacom trhu.
...