Bledá

larva pod stromom, jedna z niekoľkých, čo ich po zime sivej Placatej nekonečnej zúfalej vylákalo nečakané jarné slnko teplo bezvetrie, zázrak v Dolnej Nižnej nevídaný. V hodine dvanástej, chvalabohu za to kúzlo, silu zázrak života, rozpúšťanie ľadu zimy tmavých vlákien ničoty. Voda jazzerná blízka pozvanie poslala, rekord Vodárenský sa ale nekonal, jednak je už týždeň pozde a aj divákov tu bolo priveľa, len po kolená sa namočilo, leto pozdravilo :) Každý kúsok tela duše hral, vo svetle tanci víly letné jašili sa, niektoré aj zhmotnené v šortkách tielku na lavičke nádhera - a všetky ich vítal, aj tie neviditeľné vo vzduchu aj tie v podobe číreho jasu, aj tie v podobe dvojice kanadských husí, čo sa tvárili, že sa pasú len tak pre nič za nič (pozdrav do Suttonu Quebec province jasné že patrí :) okolo a život všade všadevšade plynul, vnizkal, klíčil, bol. Tak, ako to má byť. Výlet do svetla, podľa vzoru Marty a Miloša, vždy, keď príde správny čas. Žiadne strachy, neprepasie sa.