Kdesi

mimo slnečnej reality - špirála do kôry a zhorená slanina číslo šesť (tiež špirála) ... oboje pod zamračenou oblohou, ktorá vôbec nevadí ... Nie, ani tieto nie sú predajné, a sú úplne bez nároku na čokoľvek ...

Mozgový

trus(t) jedej veselej firmy Bieleho Mesta ... a riešenie NP-ťažkého problému ... týždeň pred koncom kari.éry ... Koniec kari, lebo ani každodenná blízkosť - možnosť blízkosti - nepomáha k lepším časom ... stále ľudoprázdno, poslednou dobou aj bez obtretí náhodných, smutno, dno, prázdno len ... tak snáď pomôže diaľka ... Plochozem a Vysočina ... kiež dospejú k blízkosti ...

A - nie, tieto obrázky nepatria do predajných. Sú len čistý dokument končiacich dní ...

Biele

(vyblednuté) budhi vlajočky Bieleho Mesta pod Poľanou ... nevyblednutého ... Bez písmen, ale so želaniami trepotajúcimi vo vetre ...

Dlane

a v nich ďalšie dlane.
Pohladenie.
Pozor na ne !
Z diaľky v kvapkách
... vidíš ?
dotyky.

Tváre

poza školu

Stena

kde každý každého strááášne miluje. Majušku z Brestován nevynímajúc (sa má).
Nie, nič som tam nedopísal.

Čajucinácie

Biodiverzita

na Klopačke. Noc plná všakovakých životných foriem.

Kto

nebol na Klopačke včera, tak iba neuvidel obrázky. Ale kto na Klopačke nebude dnes, tak ... má proste smolu.

Po

štvrť roku. Stále sú. Trošku potrhané, ale sú.

A majú čas. Aj vietor, priestor, farby a zmysel.

Čakanie...

... celkom šok, zistiť, medzi riadkami, že čakanie môže mať zmysel. Aj po desiatich rokoch. Že keby sa čakalo, keby sa chcelo, tak možno by teraz bolo prečo, možno by bolo z čoho. Stratená a nájdená cesta.
Tak nech je mi to ponaučením pre iné čakanie, terajšie. Pre také nenástojčivé, tiché. Kľudne aj dlhé. Veď nie je čo stratiť. Času je dosť, aj 108 tvárí a pole vlčích makov to povedalo. Čakanie, tentokrát s nesmierne jasným vedomím že má zmysel. A že zatiaľ je z čoho. Keby sa chcelo. Obidvom.

Tak ...

... a jedny obrázky sa nahradili inými. Aká jednoduchá býva výmena, keď ide len o pár fotiek.

...

A - nie, tentokrát na rozdiel od námestia, to nie je fikcia.

Klopačkou

sa niečo šíri ... pokus o šesť krúžkov a kačičku čo nimi prepláva :)

Ak

líška vie čo chce, tak poprosí. A zvedavý výletník z malej planéty rád jej prosbu splní. Aj keď sa najprv tvári, že má málo času. A tiež sa nechá skrotiť. Veď inak to ani nejde.

A ak ona si za tým čo ho poprosila stojí, tak vznikne príbeh veľký, na rôznych miestach v mnohých odrazoch zapísaný, nájdený. Taký, ktorý stojí za to čítať, žiť.

...

Ale čo s príbehom bez líšky ?

Keď

je aj vode zima ... a schováva sa za všelijaké tvary ... Vtedy slnko vymyslí prepotrebné teplo ...