štvrtok, októbra 19, 2006

Parvati

udolie a cesta na streche busu, kde som sa neposr. od strachu, ani skoro nic neodfotil, iba som sa musel vyhybat elektrickym drotom zavesenym proklate nizko. Pulga, Kalga, Khirganga - dve dedinky a jedna luka s bazenom a chramom, vsetko vysoko v horach, kam cesta pre auta nevedie. Do Khirgangy len chodnik lesny, ako z rozpravky - sem tam lavka (dobre rano lavicka, dobre dobre, dievicicka) potok roklina vodopad, cajovy siator cestou a samozrejme ako inak - tentokrat 4c, zase vznikla fotka bazen cechov (plus jeden pes, vlastne psina), ale len jeden den.
...
Zistujem, ze nemozem chodit sam na tak dlho do Hihindustanu, je to nebezpecne - stracam pojem o normalnosti, ked pozeram na pre mna sprvu "nenormalny" svet, rozplyva sa mi naucena predstava o normalnom zivote tak, ako ho pozname u nas - stracam "osobnu naucenu realitu" :)
a mozno je to spravne
zrusit hranice
ustrnuleho vnimania
myslenia
otvorit sa pritomnosti.
Riesim otazku - preco som sem siel?
Odpoved - Aby som tu bol :)

Žiadne komentáre: