začal ďaľší deň ...
nedeľa, augusta 27, 2006
Áno..
.bezpečie..blízkosť..blúdenie.
.brána..čistota..divadlo.
.dotyk..extáza..hľadanie.
.hladkosť..hmla..hudba.
.kľud..kráľova hoľa..krása.
.kruh..kúpanie..láska.
.mäkkosť..milovanie..more.
.mystika..nájdenie..nebo.
.neha..nirvána..objatie..obzor.
.očistenie..oheň..om..oranžová.
.pohľad..pohladenie..pohoda.
.pokoj..pokora..prelínanie.
.príroda..radosť..ráno..slnko.
.splynutie..spojenie..súlad.
.svetlo..svitanie..tečie.
.teplo..ticho..tušenie..túžba..tvár..úcta..úsmev..úsvit..voda..všetko.
.východ..vzduch..vznášanie..zem..zrodenie..zuzko..žena..život
sobota, augusta 26, 2006
A znovu
noc na Chvatimechu ... Po nádhernom sobotnom popoludní, keď som sa cítil ako na etnofeste - balkánske melódie orientálne rytmy africké spevy a francúzska fajnota - prelínanie - hudobné cestovanie po svete poležiačky na lúke na kopci ...
piatok, augusta 25, 2006
Spirit
of the Nature na kopci Chvatimech hlásala pozvánka na tanečné hopkanie nočné aj denné. Chvatimech cez deň.
štvrtok, augusta 24, 2006
streda, augusta 23, 2006
Čajovňa Klopačka
s Tomášom. Stále to tam nie je úplné, niekto chýba. Čakací obrázok, znova po dvoch mesiacoch.
Mačacie
miznutie. Vlastne premiest
ňovanie. Kdesi som čítal, že mačky sa hrávajú svojskú hru - každá mačka v meste si vyberá miesto na sedenie tak, aby videla na presne tri okolité mačky. A keď niečo zasiahne dokonalé usporiadanie mačiek v meste - hoci len náhodný presun jednej mačky - tak sa pohyb šíri celou sieťou mačiek, až kým sa nedosiahne znovu rozvnovážny stav. Náhodný pozorovateľ vidí len náhodný pohyb mačiek. Nedá sa s určitosťou povedať, kde je ktorá mačka - je len pravdepodobnosť, že niekde je. Schrodinger by sa asi zbláznil.
nedeľa, augusta 20, 2006
A tak sa
nezachytiteľný okamih vrcholového splývania zachytil ;) o štyri metre - desať krokov nižšie, tam, kde sa už dalo stáť na vlastných nohách, nie na cudzích. Na mačacích pichliačoch zapichnutých do ľadu. Bez objatia s Madonou, ľadovou vílou, bielou soškou, láskou na vrchole, nech ako kto chce si ju nazve.
Jaj, čosi predsa len bolo - bolo tu o jednu mačku viac. Krásnu štíhlu, som vyniesol až sem hore, v našej krátkej demoverzii splývania. Veď som jej to neraz sľúbil, naposledy v noci pred pár hodinami počas búrky dažďovej, a tak tá trocha námahy a okolitej zimy ľadu na kameň tvrdosti - je vždy a navždy zabudnutá, keď príde - vo farbách a lete do iného sveta - hoci aj v rukaviciach a cez tričko na diaľku - objatie.
Na vrchole
vo výške s bezvýz
namným údajom 4061m., so soškou Madony, ktorú nevidno až kým človek nie je tesne pri nej, vládla - celkom neduchovná tlačenica. Poľsko taliansky chaos :)
Aj zopár
písmen pohľad
nicových (to ešte na chate evčer pred výstupom) som napísal, na Ostrov aj do Malej Diaľky na ulici číslo sedem,
lebo bolo tu tak smutno
lebo bolo tu tak krásne
aj letná zima vysoko
aj hry údolné letné vodné blýskacie...
Zvykal som tu vo Veľkom Raji Gran Paradiso svoje heart na Veľké Chýbanie
trošku iné než to práve skončené Ostrovné
a tiež v miestnej demoverzii kopčekov to isté srdco zvykám na budúce väčšie vlnky zeme, ktoré (len čo sa naučím vysloviť Taši Delek) sa na mňa tešia čoskoro už...
A obrázok je už z miesta pár metrov pod vrcholom...
Stúpanie
hore na horu je ktovie prečo také obľúbené. Veď - keď sa to vezme neosobne - tak je to len a len námaha, drina a zbytočná. Zima a riedky vzduch, a nekonečné kroky, lano v snehu ktoré keď sa pohne tak ohlasuje koniec oddychu, je čas ísť. No ale keď sa to vezme osobne - tak je to taká zmenšenina života. Začína sa kdesi v dole, vysoko nad hlavou je prísľub iného sveta. Krok za krokom sa blížime k vysnívanému cieľu, na ceste stretávame - pomoc aj nemoc. A potom, tam na samom konci, na samom vrchu - by mala prísť dlho očakávaná chvíľka extázy, uvoľnenie vedomia, prelet niekam - inam. Možno v živote to tak je, možno ta tak bude, no medzi duševným stúpaním a do kopca šlapaním je jeden rozdiel ... Na vrchole kopca po okamihu splynutia príde - realita. Otočka a návrat. Koniec tripu lsd. Výstup na horu je - je taká demoverzia duchovného prerodenia počas skutočného života :)
Pred
trištvrte rokom, v jednom dávnom modrobielom vznášaní do výšok stúpaní, bolo hore zhromaždenie bytostí. Najmä jeden Arab sa niekam ponáhľal. No a tu, na Gran Paradiso na neho asi čaká ťava. Alebo len tak stojí vo výške, na svet sa pozerá...
Stúpame
len tak, naľahko, na modrý vrch - Ursíny by mal radosť, keby ešte žil.
A z výšky na nás pozerajú bytosti
sedia na hrane, strážcovia z kameňa.
Ľad je
kamarát. Zakryje srdce z kameňa, do zimy zaobalí, do hladkej. Ostré hrany vyrovná, čierne miesta zakryje. A svieti. Vedie hore, z ľadu mrazivá cesta.
Onedlho
modrá bola všade, kamrátka s bielou, žiarili a pozývali. Vysoko. A všetko tam hore čakalo - svoj sľub splnilo, nastal čas plniť iný nočný sľub, tu dole daný, snívaný...
Skaly sa
pridali do farebného tanca, veď modrú treba - aspoň na chvíľku - niečím vyvážiť. Nie zlatom, ale - čojaviem červenou ? Oranžovou ?
Ktoré je ťažko
namiešať v hrnci s vodou (aj keď verím jednej mladej čarodejníčke že by to zvládla a s úsmevom) no zato obloha je na také farbenie ako stvorená, najviac taká ranná - vysoká a mladá..
Ráno v horách
Veľkého Raja - nie toho nášho vodo
pádového - začalo plniť sľub nočný počas veľkej búrky daný - a pokúšalo sa čarovať farby-
pondelok, augusta 14, 2006
A čo bolo
ďalej, až do rána? Ťažko povedať - hopkajúce tanečnice a tanečníci kamsi ulietali, až načisto uleteli, sú nepotvrdené správy, že niektorí až do iného vesmíru...
:)
Kúzla
a čary v stratenom údolí ohlasoval jeden oznam obrázkový s vílou či elficou zjavne hudobne nadanou ...
A skutočnosť na mieste, v stratenom údolí - do rúk a do náručia vzali situáciu po zotmení asi vodné víly - nechali len na pár minút mesiac do údolia nakuknúť a potom spustili tanec vodný kvapkajúci ...
A možno to bolo úplne inak :)
utorok, augusta 08, 2006
Jaj a
Magda, ďak za kávu... Trocha som ti z nej, pri skoncovaní s kari érou, rozsypal... A kým prídeš z dnešnej jahodárňovej smeny, tak ju rozfúka vietor a odnesú mravce. A v Hindustáne ti kúpim, ako náhradu takú, že až :)
