Sú

všade. A čakajú, neboja sa, ani keď ich pozoruje strašiak v bútľavom strome, poletujú za svojím cieľom a tak ako dolu v meste, snáď aj tu z diaľky ukážu, že láska nie je pomsta - napriek chladu strachu pocitu. Pripomenú že všetko má svoj čas, a najmä - pomôžu aby sa našla - sama seba - plachá krehká ľaliová...
Možno vtedy, keď ju nájde aspoň jeden, priletí, na správnom mieste v správny čas, vtedy, keď ona bude mať srdce otvorené vnímavé a bez obáv...
...
A tak land-art seminár víkendový zostal bez land-artu, snáď to časom zachránia pyramídy v Hrone, na ktorých budovanie som dostal pozvánku a ktoré sa stanú súčasťou iného nápadu, ak bude čas a chuť a svalnatí pomocníci :)