Dvanastrocna

Pema pozorne, kusok po kusku, zameta dvor. Musi byt cisty, bez prachu, cistejsi nez po beznom zametani. Uroda marhul je tento rok bohata, a tie, ktore sa nezmestia na strechu, sa budu susit na kamennej dlazbe dvora.
Ale komu by sa chcelo zametat cely dvor naraz. Najme ked je krasny slnecny den. Len co pozameta polovicu, zahodi metlu a zapiska na prsty. Je na to hrda, nikto z dediny to nedokaze. Spod schodov vybehne maly cierny psik a rovno cez pozametanu polovicu uhana k Peme. V behu jej chnapne po nohavici, radostne vrti chvostom. Pema sa po nom ozenie, netrafi, ale to nevadi - smeje sa a nedokaze sa na neho nahnevat.
Sadnu si spolu do tiena na terasu. Pema rozmysla, co s nacatym dnom. Mysli pritom na Tasiho, chlapca so smiesnymi svetlymi ocami, ake tu v dedine nikto nema.
Dobre si pameta na jeden den spred roka, ked vsetci mali plno prace v case zatvy na poliach, ako ju Tasiho mama poprosila, ci by jej nedala par dni pozor na chlapca. Ze lezi so zlou horuckou v dome, a ze ak by sa mu pohorsilo, nech ho zabali do mokrej deky a pribehne to povedat na pole. Ze ak moze, nech pride uz doobedu, lebo ona s otcom musia ist pracovat uz zavcas rana.
V ten den uvidela Tasiho prvy krat. Lezal bledy v kute v posteli, a vlastne ju ani nevnimal, ked prisla. Vtedy ju zaplavila vlna pre nu noveho pocitu. Akoby sa v nej vo vnutri nieco pohlo, uvolnilo cestu nezvyklemu sucitu. Pocitu potreby nejak pomoct. Rozdat sa. Pocitu spoluucasti, nehy, ktory sa rozlieval celym jej telom. Rozochvelo ju to tak, az jej na rukach vyskocili zimomriavky, zvnutra ju to steklilo na dlaniach.
V nahlom napade pohladila Tasiho po vlasoch. Trhol sebou v polospanku a po chvili sa jej zdalo, akoby sa uvolnil. Akoby hlboko a pokojne zaspal.
Na druhy den jej Tasiho mama odkazala, ze dnes uz nemusi prist, ze Tasi je napodiv bez horucky. Ajtak prisla. Iba pozriet, zo zvedavosti. Odvtedy sa spolu obcas chodia hravat.
Aj dnes, rozmysla, ze by mohli ist.
Rozmysla nad terasovymi polickami s jacmenom, hore v udoli nad dedinou - tam sa dobre beha pomedzi kamenne muriky teras, clapka v zavlazovacich jarkoch - skvele miesto na hry na nahanacku. Skoda len, ze s Tasim sa na nahanacku hrat nemoze. Neda sa. Mozno by mohli ist trosku vyssie, tam kde na jednej polnej terase pestuje ucitel tu divnu vysoku travu z cudziny - maize ju vola, ci ako... Mohli by sa v nej skusit hrat na skryvacku. Mozno sa to bude dat. Uvidi. Bude sa snazit vidiet, ani raz nezavrie oci - nebude podvadzat.
A mozno jej Tasi znova, ako pred rokom - tomu sa vtedy velmi cudovala, lebo to nie je tunajsim zvykom - odtrhne pri chodniku a da do vlasov zopar modrych kvetov vlcich makov.
Hej, uz sa rozhodla.
Pojde po Tasiho a skusia sa v ucitelovom kukuricnom poli zahrat na skryvacku.
A ani dnes este nikomu nepovie, ze od narodenia slepy Tasi, ked su spolu, dokaze vidiet svet jej ocami.