Mys

sa po hindicky povie čua. Spomenul som si, ako mi jedna davna tancujuco malujuca princezna rozpravala o tom, ako ucinkovala v divadelnej hre. V nej slo viacmenej o to, ze vety boli poskladane z jednoslabicnych slov.
Daj pas, pod prec.
Pln stol, mam hlad.
Inspirovany spomienkou som vymyslel minimalisticku divadelnu hru s medzina
rodnym textom, vystihujucu atmosferu noci na Khirgange, srsiacu podobnym slovnym asketizmom:
Kua, čua!!
...
Jaj a macka sa povie bili, veverica lomri, pes kuta, slnko surya, voda pani, mesiac candra. Co vsetko sa clovek nedozvie pri pexese:)
...
Prejst hranu utesu do Kalgy je ako prejst skrz stenu mydlovej bubliny. Dnes som skusil trikrat.
Funguje spolahlivo. Ako Melianin pas. Alebo ako vo filme Kdyby tisic klarinetu.
Dole vojenska organizo
vanost stavby priehrady, smrad spina hluk sveta, plechove baraky ako kasarne, stavenisko, ruch.
Hore slnko, ticho, kukuricne polia medzi domcekmi (naozaj, nepisem teraz nijaky inyy vyznam, sem ziadna ubohost udalosti mexickej telenovely nema pristup), jablonove sady, drevena a kamenne domceky, stabilita zivota, nemennost kludu a pohody. Beton zostal dole.
A psy - vsade - v Lehu, Dili, Daramsale, Vasiste - je ich milion. Poulicnych, tulajucich sa. Po nociach sa tlcu, hryzu, bojuju. V Kalge - sa hraju. Ja neviem, ako je to mozne, ale je to tak.
Sila steny mydlovej bubliny, mozno.
...
Ak do Kalgy zavita tlupa ceskych vyletnikov, prosim nedivte sa, ak nahodou pri detskych hrach vietor rozfukal pexesove obrazky po chodnikoch medzi domami.
To, ze sa na vas usmeje Krtek, Kremilek a Vochomurka, Bobik, Pinda, Myspulin a Fifinka a tiez vsemozne Wolfove, co neumi hrat golfove obrazkove pribehy, nie, to sa vam nesniva, ani ste neprehnali davku miestnej urody, to len deti nenasli to, co vietor odniesol. Prosim, doneste do Rama domceka. Isto sa potesia.
Ved ked sa vrati zatulana rozpravka, vzdy je to dovod na radost.
...
Kalga je len zaciatok - uz zase vidim, ze - normalneho sveta. Takeho - podla povodneho zameru.
Kde sa nikto nepredhana ze kto ma nablyskanejsiu plechovku na styroch kolesach a oslnujucejsi brloztek s talianskou sektorovou supravou, kde sa nikto nesnazi stravit co najviac casu v podnikoch typu SC Europa.
A nie su tu ani zufalci na vrchole pyramidy, ktori sa sem mozu dostat iba ak az po prislovecnej tave, co prechadza uchom ihly.
Nie su tu ani bludy, ktore oni vydavaju za normalitu, v ktorej mame zit.
Ti posledne menovani, papalasi, by sem naozaj netrafili - stena bubliny na hrane utesu by ich nepustila. Oni by si ju totiz ani nevsimli. V tom spociva jej hlavna sila - je tak skutocna, ze je az priehladna. Pociti ju len ten, kto moze. Ostatni prejdu bez povsimnutia - a za nou by ich cakala len obycajna dedina, s osarpanymi starymi domami, bez teplej vody a plazmovej TV, pomedzi by videli len spustnute policka, za nimi les a v noci iba cua.
Ticho a tma.
Tak naco ist dalej.
Otocka.
Dalej, kde za Kalgou zacina carovny chodnik s mnohymi vratkami, priehladnymi ako stena na zaciatku Kalgy.
Zlata brana otvorena ..
.. kto do nej vojde
hlava mu zojde ..
zostane len vnimanie srdcom.
Ina, tunajsia a povodna realita. Po par hodinach hopkania po horskom chodniku - Khirganga. Balzam na dusu. A aj na telo, ved Khirganga su horuce pramene, kupanie. Kam sa hrabe Besenova a Tralaland so vsetkymi ligotavymi pozlatenymi blbinami...
Pohoda a klud.
Jaj a - Kalga - nie su ulice hlavne ani vedlajsie. Su len rovnocenne chodniky. Nie je sutazivost dravost chvat - naco. To na pociatku sveta vymyslene nebolo, tak naco to zavadzat.
Alebo aspon mne to tak pripada:)
...
Ekonomicky zadna selanka, jelikoz jen ty brambory atd., sociologicky zapadakov par excellence, kulturne jakasi samorostla hybridnost, etnicky patrne takova smes, ze neni ani zcela jasno, jaky je tu oficialni statni jazyk, - ale vztahy nejen mezi obyvateli jsou pratelske avlidne (a to i vuci mne, jiz po prvnich par mesicich pobytu), ale i primo duverne a troufam si rict nikoli povrchni, ale ucastne. Ano, lidsky hluboke.
Chranbuh, abych chtel tuhle slepou ulicku sveta idealizovat! S hygienou je to tu na me zvyklosti na povazenou, vychovu deti bych si taky predstavoval jinak nez je ve ctyrech letech posilat past husy a kozy a pozdeji nedbat na uroven jejich skolni dochazky. Komunita, ktera cita par tisic lidi se obejde bez verejne knihovny, znalosti dejin umeni lze par veru sotva predpokladat, atd, atd, ale, jak je videt, jde to a vysledny obraz neni nikterak pochmurny. Kdyz jsem zjistil, ze si po vecerech vypraveji vsemozne povidacky, protoze TV jim cpe neco, co je nijak nevzrusuje, pocitil jsem udiv smiseny s uctou.
...
Bondyho Udoli - asi som ho nasiel. Parvati.
...
Stretol som ich:) nie je mozne ... aj dedko Nescafe, aj Glum zo Sri Lanky.
...
Na konci minulej sezony asramisti zosaleli. Mala vysvetlivka - na horskej luke Khirganga stoji na dolnom konci zopar igelitovych siatrov - fajnych restauracii. V strede je ubytovanie - volaju to - asram. Drevene domceky. A v hornej casti luky, pod skalnou stenou je bazen s horucou vodou a maly chram. No a majitelia asramu zosaleli. Vraj vsetka zem luky patri im. A zvysili najom siatrom. Dost citelne. A aby im nebolo malo, kedze az do marca nesnezilo, zacali stavat dasie domy. Nielen ubytovanie, ale aj budy s terasami, na prenajom - zevraj restauracie zo spodnej casti luky sa bud prestahuju (za mastny najom) hore, alebo pojdu prec. Vyzeralo to beznadejne.
Akoby ani nie z Parvati udolia. Az raz, v marci...
Kto vie ako to tam hore vyzera, tak sa bude divit. Spadla lavina. Skrz roklinu nad bazenom - preskocila chram, vyhla sa kupaniu, trafila priamym zasahom asram a vsetky domce odniesla, dole obisla igelitove siatre restauracii.
Krisna, majitel jednej z nich to opisoval:
Bum! Vzum! Bholenath coming!
Calo asram! Hahaha!
Tak to tu v Parvati udoli funguje.
A zopar domov asramu uz obnovili. Len tolko, aby bolo kde nocovat. Len tolko, ako po ine roky.