piatok, septembra 28, 2007

Ziju...

... a uz chodia do skoly ...
Dimpal
Deviani
Stania
Parvin ...
... a tesia sa ... aj z pexies a omalovaniek ... aj z Niquitinych pasteliek a farebnych kried ... hry sa deju ...

... a len co mi trosku uschnu oci (tentokrat od radosti, takej vzacnej za uz tak dlhy cas), tak napisem viac ...
...

Napriklad o tom, ze aspon Kalga zostava ostrovcekom bezo zmien. Ze prapodivnost sveta sa zastavila par krokov od prveho domu na utese - pod utesom pod svahom sa stale stavia obrovska priehrada, vrcia stroje, je bordel, hluk. Hore na hrane utesu - styri kroky - a zrazu iny svet. Usmieva sa samotna Parvati. Vsetci tolkienisti sveta by sem mali ist na exkurziu, nech vidia, ako funguje Melianin pas ... alebo nieco na ten sposob ... Skoda len, ze deti su posielane do skoly pod hranicu ... do plechovej budky, s vyhladom na stavenisko ... a tak sa len podvecer vracaju do kuzla a do rozpravky ...
V Kalge sa naozaj nic podstatne nepokazilo. Len dedinsky biliard - rozbili sa gule, a internet (pisem z Kasolu). A to je proti tomu, co sa zvykne tak lahko kazit vo vonkajsom svete, uuplna malina.
A mna caka par dni este vyssie, v horucej vode Khirgangy, bez spojenia so svetom. Aspon si oddychnu oci pozeracie neschnuce, prsty pisacie nedotykacie...

3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

sisjak:
Uzasny pokoj a vyrovnanost ide z tych foto. Radost z jednoduchych praobycajnych veci.To mi chyba tu v nasom svete,asi sa to niekam nenavratne stratilo ci co...To v Tescu nekupis:-(Dnes vecer skocim aspon na chatu pod Rysmi tam sa da este vyhrabat nieco z ludskej blizkosti a obycajnosti:-)Tak krasny vikendik-aj ked v Indii asi vikedny neexistuju.

Anonymný povedal(a)...

Jaela:
Dakujem ti, cudzinec. vdaka tebe mozem cestovat po krasnych miestach (aj ked len cez monitor mojho pocitaca)
:)
a to ze vies otvorene rozpravat o sebe, o svojom srdiecku, ma tesi. aspon viem, ze este existuju ludia, co maju srdce na pravom mieste
(aj ked byva niekedy zranene)

a pozdrav prosim odomna tie krasne hory...

Tomáš povedal(a)...

Rozmyslal som, ze co mi pripominaju vecery v Kalge - drevena izbietka v podkrovi,ohen v piecke, sviecka, ticho klud a pohoda, ziaden zhon, ziadne auta, ludia maju k sebe podozrivo blizko - no, napisala si to :) Atmosfera horskej chaty:)
...
Tak stastne cesty - pri wwwirtualnom cestovani. Udolie tunajsie rad pozdravim. Nesmierne to tu milujem.