Lu za darček nedávny. Pomaly a nenápadne preniká ... tam, kam má. Veru, pravdu máš, je v tom prapodivný november ... A vieš že si to bola ty, kto mi otvorila dvierka vnímania? Spôsobila, že som sa nebál skrz ne pozrieť. Nakuknúť. Na svet vnímania iného, než bežného prvoplánového všímania si jednoduchých pocitov keď mokré kvapky padajú na asfalt, alebo že v jeseni sú farebné listy, modrá obloha že je veselá a že za krásou treba chodiť nad les do kopca. Ale takého vnímania - skrytejšieho. Hlbšieho a nie na prvý pohľad viditeľného. Iných pocitov a súvislostí. A aj keď to naše spolužitie dávne nielen nám veľa vzalo, tak aj niečo dalo. A ja si vždy keď prídu okamihy spomeniem na otváranie tých dvierok do ďalších úrovní. Na radosť a údiv, že čo všetko je na svete. A až za tým vnímaním, ktoré nevidno očami. Až za tým ... A tie okamihy prichádzajú - hoci aj v jednej už neexistujúcej farebnej dielničke, alebo potom pri jarnej pesničke, alebo pri už stratených väčšinou klopačkových stretnutiach. A aj vďaka tomu otváraniu nemám bežný život - možno by bol menej zamotaný, ale to hľadanie a videnie za to stojí. Hľadanie ako začiatok. Nesmierne dôležitý.
Tak vďak, raz snáď tými pootvorenými dvierkami aj prejdem, na druhú stranu, nebudem len zvedavo nakukovať, pozorovať, hľadať ...
...
A ako to občas na Onô býva, keď okamžitá nálada núti písať, bude to bez obrázku.
Písmenový darček do Vevey.
nedeľa, novembra 25, 2007
Vďak
4 komentáre:
sisjak: :-))No ved kazdy po svojom:-)A behat dole kopcom je ovela tazsie ako hore:-))A Dumbier treba zazit aj za dazda a za zleho pocasia-on je krasny vzdy a aj to zle pocasie ti da nieco krasne-ale neviem co to je,ani ako sa to vola-zazi a mozno najdes pre to pomenovanie...Hory su vzdy krasne a oslobodzujuce,za kazdeho pocasia aj dennej ci nocnej hodiny. Ale to asi vies
Heh, tak ti rozmyslam, ze to kazdy po svojom ma viac do seba nez si mozno chcela napisat:)
Ze to uplne odzrkadluje to, ako fugujem. Ze ist pomaly postupne nenahlivo hore - rychlo sa dostat do vysin ja neviem - je to pomaly vystup takmer bez ovplyvnovania okolia (akurat zaverecnych par metrov pobehnem a prekvapim okolie), no a ked uz sa zda, ze som (sme) na vrchole (stastia), tak blik a prichadza prudky beh zbeh, ci skor zjazd, doluuuuuuuuuuu a ani sa nenazdam, a som tam, kde sa zacala davna put ... a vsetko je prec
...
Jojo, Dumbier a dazd a prve pokusy o vrchol. Az na stvrtykrat padol, a to sme museli tyzden vopred vraviet smerom do neba, ze my tentokrat nan vobec ale vobec nejdeme. Nech tie krupy blesky uz nie su ...
...
Som sa ta chcel dnes popytat drobnosti o moznej zmluve buducej s hypo-diablom, ale si mala zjavne vela prace a pri zlom okienku, tak potom to zastal niekto iny (jb).
no vdaka za darcek do Vevey, dorazil :-)
hm, tak hadaj preco si robim repertoar z Hensicku pri Temzi...
ale vsak to uz vieme,
iba my :-)
dk.
taktak :)
...
a zajtra mizim do Hafo City, na dalsi pohoror na nieco podobne ako svojho casu do Hen, tak drz prst skrz krk ... aj ked take dobre ako tam to nebude - klavir vo vstupnej hale isto nemaju, a ani Vidinara s umelohmotnymi psami a zabami ...
... a o tych dolezitych, mimopracovnych hrach ani nehovoriac ... pickled nursery rhymes su stale vo svojej flasi
Zverejnenie komentára