Vôbec

nevadí, keď sa po čase ukáže pravý opak toho, čo bolo povedané. Napríklad keď ide o počasie. A nevadí to ani vtedy, keď sa večer kvôli mokrej predpovedi zruší zajtrajší výlet na Ďumbier. A keď na druhý deň ráno budí slnko. Že rosničkárom netreba vždy veriť, je pohoda.
Horšie je, keď na Nohavicovu pesničku co včera platilo dneska už neplatí sa zahrá niekto dôležitý. A ovplyvní tým veľa. Aj včera a aj dnes. Aj vtedy keď niečo platí a tiež potom, keď už to neplatí.
Zostáva mi zistiť len to, prečo bezvýznamné zmeny a aj dôležité slobodné rozhodnutia skôr vedú z horšieho stavu do lepšieho, a prečo tie významné, dôležité a hlavne neovplyvniteľné veci sa vždy dejú len jedným smerom. Opačným. A potom čojaviem o tom vymyslieť obrázok.
Alebo si len nevšímať oranžové autá. Kdekoľvek. Stačí predsa vidieť oranžové nebo. To býva bez nápisov.
A zistiť z ktorého miesta, či Hafo či Bieleho, vedie rýchlejšia cesta do Kalgy. Lebo bez nej a jej zázrakov to už ďalej nepôjde.