kedy ťa zas uvidím ... aj tvoje sestričky ? A inak, než len v novinovom stánku na papieri ... Chýbaš mi. Ako keby nestačilo, že Niquita mi takveľmi chýba. Prečo ste všetci v diaľke ... A prečo mi výnimoční ľudia zanechávajú také hlboké stopy ... s láskou. Chýbaš. Tak už nechýbaj ...
Diaľka. Tá zemepisná sa dúfam vyrieši letenkou východným smerom. Budem sa snažiť.
sobota, decembra 08, 2007
Parvin
4 komentáre:
:)))dik Tomasko za krasny vecer v čarovni...s jemne tajomnymi indickymi mantrami, obrazkami,ktore ozili...a asi viac realistickymi slovami,ktore tam mozno az tak...ale sory,vies...ten tvoj smutok je niekedy taky,ze nuti zachranovat...ta...moj problem...proste- som rada,ze sme sa spoznali fotoromantik :)))
:) tak aj nabuduce, s lepsimi obrazkami :)
...
Hehe, chvilu mi to trochu pripadalo, ze sa ma snazite zachranit ako keby od dalsej cesty tam do tych koncin :)
Ze z presvedcenia, ze tam cosi zufalo a neuspesne hladam alebo ze tam pred cimsi utekam, mi treba dat vediet a vidiet, ze to iste mozem hladat a hlavne najst aj tu :)
Lenze ja tam nic nehladam, mne sa tam proste paci. A ak nieco alebo niekto hlada mna, tak si ma to najde, ci uz tam alebo tu alebo hocikde. A paci sa mi tam aj vidiet nazivo to, ako sa lisia tunajsie predstavy o tych koncinach a samotna tamojsia realita.
A to mi cojaviem dodava poznanie toho, ako sa mozu lisit aj
ine veci, ktore pozname len sprostredkovane cojaviem cez
TV, od zazitku nazivo.
Kto neveri nech tam bezi :)
A som na tych koncinach zavisly.
To sa aj pise v knizke Cesta na vychod - ze co je najvecsie
nebezpecenstvo, ktore tam striehne na cloveka, ktory tam
nejde len ako bezny turista. (A to je jedina vec, s ktorou s tebou istrotristo nesuhlasim - ze tam chodim ako bezny turista si vravela, to urcite nechodim. Aj ked pijem to iste pivo a platim tymi istymi rupiami ako vsetci turisti futuristi, co tam zavitaju.)
To najvecsie nebezpecenstvo nie su ani hnacka, choroby, zlodeji nastrahy pocasia a nebezpecny teren, ale to, ze sa na tych vyletoch clovek stane zavisly.
Nakoniec - je to ta z krajsich zavislosti. A som rad, ze ju mam, a nie nejaku inu. Aj ked cojaviem "slechtit plane jablone" ako sa spieva v jednej davnej pesnicke je mozno uzitocnejsie a lacnejsie, nez sa motat po Azii.
Je to v tej knizke krasne napisane na dvoch stranach, ze aka ta
zavislost je. Aj o tom, ako sa vdaka zazitku nazivo nakukne
pod povrch vlastnych predstav a pod povrch obrazkov
prijimanych sprostredkovane.
A tiez velmi dobre viem, ze kopu veci mozno vidiet aj 7 hodin
peso od domu, nielen tamtych 7 hodin letu. Ale na druhej
strane, zase kopu veci nemozno.
Kto neveri, nech tam leti :)
Dalsi plan je na september.
Ktovie ci vyjde. A co vobec vyjde.
Ale malo by, ved som slubil zopar ludom tam, ze sa znova
zjavim.
:))) tak jo,no mozno sa ti to otaca- turistom zacinas byt tu, domorodcom tam...ja ti to prajem Tomasko...:)))
aj ked- raz mozno na panelaku v bb budu ozajstne visiet modlitebne vlajky,ktore tam zavesi Parvin...lebo sa mu to tu zapaci tak ako tebe tam.....a mozno si sa pri inkarnovani strihol o par kilacikov vlavo:)...
He, to je celkom dobry napad. Vymysliet -
Pribeh o Parvinovi :)
Zasadeny do videnych realii.
Maly Parvin presiel skolskymi rokmi, vyrastol, od deduska sa naucil pestovat kvalitnu miestnu urodu, cim si zarobil na vlastny nakladiak. Lebo aby neprisiel do privelkeho konfliktu s policiou (lebo dovtedy sa chodi s krcahom atakdalej a tiez v najlepsom treba prestat) tak sa dal na pocestnu drahu sofera. A vozi krumple z Manali do Lehu. Pre armadu, ta toho poje tolko, ze miestna ladacka uroda nestaci. Nazad vozi bednicky so susenymi marhulami. Vojaci sa ich uz totiz prejedli a tak zostava nazvys. Obcas vezme stopara, aj ked je to zakazane, ale on z policie uz nema strach, ved sa zivil tym, cim sa zivil.
A raz, uz bol podvecer, kdesi za Lachulung La, zbadal na kraji cesty postavu ... ani nestopovala, len tak kracala. Na chrbte batoh, v ruke baterka ... A rolnicka na kapucni ... Zastane, neda sa mu nezastat. Je zvedavy, kto tu kraca v ustrety noci ... A ... :)
Zverejnenie komentára