Je to

ako začiatok filmu. Taši v hlavnej úlohe. Predstavovanie postáv a osudov. Film sa podľa recenzie tvári, že bude zaujímavý. Zatiaľ sa však nič nedeje. To je asi ale zámer tvorcu. Začína sa opakujúcou sa scénou - ranná prechádzka. Striedajú sa obrazy. Vysvietený kostol v rannej tme, cez okno vidieť ako farár zanietene rozhadzuje rukami, dôchodcovia sedia, počúvajú. Úsmev, kroky do tmy, dolu chodníkom. Ďalšia scéna. Tmavé postavy v rannej zime idú do mesta, zlievajú sa ako rieka ulicami zo sídliska, tečú k centru. Myslel si, že tak skoro ráno bude na prechádzke sám. Omyl, zase úsmev (ale stále bez radosti). Autobusová zastávka. Schádzajú sa na nej denne tie isté postavy. Poloprázdny autobus, linka na zrušenie. Málokto ním cestuje. Driemanie, za oknami letisko, mesto, dedina. Prisadá kŕdel detí. Každý deň. Spomienka na Dimpal. Tak predsa aj u nás sa ešte chodí do školy normálne, nie v osobnej plechovke vo vlastníctve rodičov. Ranné hry cestou do školy. Všetci spolu, nie každý sám v aute. Ďalšia dedinka. Deti vysadajú, smiech za dverami, prázdny autobus.
Les svetiel. To keď v demoverzii slnečného počasia ranné svetlo preniká do jesenného lesa hneď pri ceste. Svieti, čarovne. Farby slnka tesne pred Bielym Mestom. Zastávka, vystupuje sa. Schody, dvere, strih. Nepodstatná časť. Potom obed u Hada. Znova schody, dvere, strih, pokračovanie nepodstatnej časti - ozubené kolieska sa otáčajú, nechávajú sa spočítať. Večernou tmou zastávka na opačnej strane cesty, autobus. Prechádzka tmou. Nočnou.
A zas odznova. Ráno.
Niečo sa isto stane, o tomto predsa nemôže byť celý zvyšok filmu.
Kiežby, kiežby už.
Predstavovania situácie už stačilo.
Stratiť denne celý deň, s vedomím, že večer nie je za kým ísť, je na nevydržanie.
Keď Pema chýba tak, až to bolí.
Keď preniká z jednoho filmového políčka na druhé.
A z druhého na tretie. A na ďalšie. A stále.
Ale snáď hlavný tvorca nezaspal na prvých pár minútach.
Verím, že má scénár premyslený aj v hlbších obrazoch.
A snáď zvládne aj réžiu.
Z celého srdca mu to želám.
Nech sa ten film dá vydržať.
A nech má aj zmysel.
A krásu ako dodatok.
Ak je niečo také na svete.
Snáď presiakne aj do filmu.
Láska ?
A možno sa
už kdesi
zdiaľky
zlietavajú na pomoc ... tí malí, usmiati. Nech sa film neroztrhne, nech nie je tma.