Ale

povedlo se to. Několik úchvatných záběrů. Jak Ďábel přichází, jak Básník odchází a naopak. Škoda jen, že čas je tak krátký, materiálu málo a oči nejsou kamery. Tolik zvrhlé krásy v tom místě a ty smrady smrti! Rapsodie důvodu existence ekologů! Tetelení pekla radostí nad zkázou Země. Metál železu a zlu. Určitě pořád vyrábějí zbraně...
(V. Návrat: Šamanský úder, str. 46)

Dočítal

na námestí jednu oranžovú knižku, plnú samozrejmých drobností žiaľ miznúcich - získanú na Hedvábné stezce.
Pobral sa domov, či skôr na kopec nad mesto, koncert miskový v slnku pod modrou oblohou zas vymyslieť, len tak, pre radosť. A vtedy ju stretol, elficu zjavne hudobne nadanú, tentokrát nie v Dúhovej čajovni v ďalekých horách, ani v kúzlach a čaroch v Stratenom údolí schovanú na obrázku, ale veľmi blízko, len pár krokov - a zastať a počúvať.
A tak zastal a počúval, veľmi túžil vytiahnuť misky z batoha a pridať sa, ale sa veľmi hanbil spýtať, či môže. A najme - len by to isto pokazil - jej malý hudobný ostrov farebný taktrošku ladený do modra.
...
Hi, vlastne - stretla ma ďalšia modrá víla, a nie tá z Pinocchia :)
...
Jaj a Maciek, widzisz, nie tylko u was w Krakowie ladne art dziewczyny. U nas tez a aj také v modrom plášti maľujúco - tancujúce a tiež aj takéto v modrej blúzke hrajúco - spievajúce.
Škoda len, že jednej neviem meno ja, a tá druhá - zdá sa podľa ticha dlhotrvajúceho - už zabudla to moje...

Prečo

nie som anjel? sa tety hrávajú hru v jednom bábkovom divadle, na rázcestí. Napadlo ma, že tá ich otázka môže byť vlastne odpoveď na inú, dávnu otázku, dávnej udalosti, ktorá asi trápi už len mňa.

... Prečo sa tak stalo? No, lebo nie som anjel ...

a tak mi ani tisíc papierových asi nepomôže

Anjelice víly plaché tanečnice sa so smrteľníkmi vôbec nebavia - na rozdiel od hier na rázcestí sa ani nepýtajú - len mlčia?
Zase otázka. A odpoveď? Tiež neviem - možno preto, lebo nie som anjel...

Tej

vode nešlo odolať. Nebola síce vyhrievaná, ako v Khirgange, ale štiavnické slnko žiarilo ako keby som ho z Hindustánu priviezol. Zima nevídaná. Pred dvomi rokmi to v polovici marca na tom mieste na Veľkom Vodárenskom tajchu vyzeralo o dosť inak :)

Aj v

Štiavnici majú rozprávku...
Dlhé príbehy.
Také na stene, bielej. Tváre čo sa tvária a tiež - to ma potešilo - majú tam aj anjela ako v Bystrici. Ktovie koho ten štiavnický hľadá.

Štiavnické

vežičky vo výške - vec nevídaná túto zimu - už tretí deň za sebou modrej :)
Tá tma počasná zločasná dlhotrvajúca mi už riadne dávala zabrať. Skoro tak, ako jedno ticho tiež už dlhotrvajúce.

Na svatého

Jiří vylézají hadi a jiní štíři. No tento to mal trošku pomýlené, dnes je Gregora a na horách všade plno snehu.

Priamo

v Himalájach, v centre Hindu názvoslovia - medzi horami Krišna (1574 m.) a pra-Šiva (1652 m.) bola k videniu - no zase - putovná čajovňa Óm Nama Šiva :)

Konečne

som zohnal UV lampu. A tak z diaľky pricestovaný Ušatý teraz vyzerá takto, žiari od šťastia. Veď tak poľahky našiel svoje zjavne kamsi zatúlané hviezdičky...

Koľko

anjelov pomocníčkov lietajúcich treba, aby sa vrátila do sveta? A kadiaľ musia lietať, aby v ňom zostala? A akí musia prísť, aby sa nestratila? A skade majú pozerať aby sa našla - sama seba - plachá krehká láska ...
No, isto stačí aj jeden, na správnom mieste v správny čas, vtedy, keď ona bude mať srdce otvorené vnímavé a bez obáv
:)