A aby

nebolo len v tichu svetlo
bez zvuku,
tak kým sa pobral,
aj čas na koncert
miskový podzemný
sa našiel...
...sa našla
hudba
kiežby aj
láska
z podzemia na svetlo cesta

Potom

v smutnom podzemí - presne vedel - aké kúzlo ma poteší.
Lebo hoci aj v absolútnom tichu
chladnom nevšímaní,
keď dostanú jej
holt bodky
správny tvar
a stanú z nich
malé
hviezdičky,
tak - nosia radosť
a nie málo

Kde sa

vzal tu sa vzal, čarodejník pri mne stál ... svetlom do tmy čaroval

No vovnútri...

chodím bloudím jako tichá řeka mezi lidmi všemi
hledím k zemi co mě čeká
co mě asi čeká v zemi ... Podzemní prameny
potoky neznámé
slova jsou znamení
významy neznáme
hledáme kořeny
nic o nich nevíme
bloudíme v podzemí
pod zemí bloudíme
marně a přece ...
... kterápak to byla z těch mých lásek která zlomila mě...

Vígľašský

zámok - vlastne zrúcanina, vyzerá ako každý iný. Alebo každá iná. Ale len na povrchu. Steny, klenba, mach, storočia. No vovnútri...

Nojo no

zas ma to chytá. Alebo ako by povedala "jeho to ešte neprešlo?" a nebol by tým myslený trolejbus.

A toto tu už raz bolo, štyri živly a hľadal sa piaty element, čo má vlasy nie červené ale pralinkové.

Tentokrát je to bez živlov, tentokrát aj bez básničiek, teraz je to len Zuzko napálené. Našťastie len na DVD a nie na mňa. Dúfam.

Stále.

Rozsvecovanie bodiek
do správnych tvarov

Hviezdičiek

Cez

okraje bez farieb

do tajomstva

vovnútri

pohľad baz hanby

na svet

farebný

Jeden

rastie zvinutý
hoci aj na slnku

Rozvinú sa dva
Dvaja len

Kto

sa nepozerá, neuvidí anjela
na snehu
veď dalo by sa povedať
biela ako biela

Ale kto sa nechce pozerať,
neuvidí nič

ani v srdci človeka
sneh spoza zavretých okien
dverí
ktorý tam nepatrí
namiesto lásky

Snehová princezná

Malý

výlet do výšky ku snehu, dnešný, to namiesto ponúknutého stretnutia.
Ticho.
Nielen v nestretnutí ale aj v neodpovedi na ponúknutie.

...

Snehu vyše kolien

a ticha vyše srdca už

Ale

povedlo se to. Několik úchvatných záběrů. Jak Ďábel přichází, jak Básník odchází a naopak. Škoda jen, že čas je tak krátký, materiálu málo a oči nejsou kamery. Tolik zvrhlé krásy v tom místě a ty smrady smrti! Rapsodie důvodu existence ekologů! Tetelení pekla radostí nad zkázou Země. Metál železu a zlu. Určitě pořád vyrábějí zbraně...
(V. Návrat: Šamanský úder, str. 46)

Dočítal

na námestí jednu oranžovú knižku, plnú samozrejmých drobností žiaľ miznúcich - získanú na Hedvábné stezce.
Pobral sa domov, či skôr na kopec nad mesto, koncert miskový v slnku pod modrou oblohou zas vymyslieť, len tak, pre radosť. A vtedy ju stretol, elficu zjavne hudobne nadanú, tentokrát nie v Dúhovej čajovni v ďalekých horách, ani v kúzlach a čaroch v Stratenom údolí schovanú na obrázku, ale veľmi blízko, len pár krokov - a zastať a počúvať.
A tak zastal a počúval, veľmi túžil vytiahnuť misky z batoha a pridať sa, ale sa veľmi hanbil spýtať, či môže. A najme - len by to isto pokazil - jej malý hudobný ostrov farebný taktrošku ladený do modra.
...
Hi, vlastne - stretla ma ďalšia modrá víla, a nie tá z Pinocchia :)
...
Jaj a Maciek, widzisz, nie tylko u was w Krakowie ladne art dziewczyny. U nas tez a aj také v modrom plášti maľujúco - tancujúce a tiež aj takéto v modrej blúzke hrajúco - spievajúce.
Škoda len, že jednej neviem meno ja, a tá druhá - zdá sa podľa ticha dlhotrvajúceho - už zabudla to moje...

Prečo

nie som anjel? sa tety hrávajú hru v jednom bábkovom divadle, na rázcestí. Napadlo ma, že tá ich otázka môže byť vlastne odpoveď na inú, dávnu otázku, dávnej udalosti, ktorá asi trápi už len mňa.

... Prečo sa tak stalo? No, lebo nie som anjel ...

a tak mi ani tisíc papierových asi nepomôže

Anjelice víly plaché tanečnice sa so smrteľníkmi vôbec nebavia - na rozdiel od hier na rázcestí sa ani nepýtajú - len mlčia?
Zase otázka. A odpoveď? Tiež neviem - možno preto, lebo nie som anjel...

Tej

vode nešlo odolať. Nebola síce vyhrievaná, ako v Khirgange, ale štiavnické slnko žiarilo ako keby som ho z Hindustánu priviezol. Zima nevídaná. Pred dvomi rokmi to v polovici marca na tom mieste na Veľkom Vodárenskom tajchu vyzeralo o dosť inak :)

Aj v

Štiavnici majú rozprávku...
Dlhé príbehy.
Také na stene, bielej. Tváre čo sa tvária a tiež - to ma potešilo - majú tam aj anjela ako v Bystrici. Ktovie koho ten štiavnický hľadá.

Štiavnické

vežičky vo výške - vec nevídaná túto zimu - už tretí deň za sebou modrej :)
Tá tma počasná zločasná dlhotrvajúca mi už riadne dávala zabrať. Skoro tak, ako jedno ticho tiež už dlhotrvajúce.

Na svatého

Jiří vylézají hadi a jiní štíři. No tento to mal trošku pomýlené, dnes je Gregora a na horách všade plno snehu.

Priamo

v Himalájach, v centre Hindu názvoslovia - medzi horami Krišna (1574 m.) a pra-Šiva (1652 m.) bola k videniu - no zase - putovná čajovňa Óm Nama Šiva :)

Konečne

som zohnal UV lampu. A tak z diaľky pricestovaný Ušatý teraz vyzerá takto, žiari od šťastia. Veď tak poľahky našiel svoje zjavne kamsi zatúlané hviezdičky...

Koľko

anjelov pomocníčkov lietajúcich treba, aby sa vrátila do sveta? A kadiaľ musia lietať, aby v ňom zostala? A akí musia prísť, aby sa nestratila? A skade majú pozerať aby sa našla - sama seba - plachá krehká láska ...
No, isto stačí aj jeden, na správnom mieste v správny čas, vtedy, keď ona bude mať srdce otvorené vnímavé a bez obáv
:)