Medzi

Ciernym Kamenom a Ploskou, v sivom necase, ked stromy su uz davno hole, vidat rozne bytosti... ked zvedave vylezu z machu...

Kdesi

medzi Pra Šivou a Krišnou. Na obzore sa usmievali Tary, už Biele, to tie blízke - Nízke. A v diaľke Tantry, Vysoké a Západné. Himálaje na dosah ruky.
...
A na zastávke, po tom ako vynechal už druhý spoj, čakajúc vo večernej zime trištvrte hodinu, ma navštívila - odkiaľsi v hlave sa vynorila - melódia so slovami, počutá v McLeod - Om Tare tutare atakďalej. Nestihla sa mi ani stoosemkrát zopakovať a prišiel prázdny nelinkový autobus, zastal, šofér sa vyklonil a povedal, že treba robiť dobré skutky, že si treba pomáhať, že treba mať súcit. A včetkých čakajúcich zmrzlíkov naložil do autobusu a zadarmo zviezol dole.
Niečo na tom praktickom budhizme predsalen bude:)
Pripomenulo mi to polnočný príchod do Léhu, keď ma na ulici zastavil šofér džípu, zahlaholil čosi o tom, že on je tibeťan a že je full of compassion a zviezol ma do svojho hotela, ale nezištne, pretože dal naozaj dobrú cenu za bývanie, akú by som sám nenašiel.
...
A tak vďaka tibetskému zázraku na Donovaloch, mi zvýšilo zopár korún na zázvor v cukre a tavený údený syr. Fajná kombinácia, momentálne z nej žijem.

Na námestí

v Bystrici visí fotovýstava. Afganistan. A keďže nič nie je len tak, bez účelu, tak výstava mi poslúžila (zatiaľ neúspešne) na zmietnenie kultúrneho šoku návratu.
...
A na druhý deň ma napadlo skúsiť, že ako veľmi sa Afganistan podobá na Ladak a priľahlé končiny...

A na

zaver jedno necakane stretnutie predpol
nocne, s pivnym nadychom vo vnutri stareho divadla nitrianskeho (obrazok len ako dokaz:)
A s rozpravanim cestovnym, ked som druhykrat pocul to, co Imma vo Vasiste malovala slovami do vzduchu ... Ze je fajn pri Bajkale kupit kona, potom na nom prejst Mongolsko. Skrz. Ze sa to da. Som sa videl ako Gandalaf na Rohanskych planinach, namotavka skvela.
A teraz to iste. S napadom, ze k Bajkalu ako inak, po zeleznici z Moskvy. Nahody nie su, a ani toto stretnutie nebolo nahodne. Som zvedavy co bude o rok. Co sa udeje.
Mozno tam kdesi pri bajkalskom jazzere zbadam pari Niquitu, ak ona spravi svoje Burjatsko vysnivane ...
... a ak uz nebude schovana za plotom ...
... vtedy jej zakyvam na pozdrav ...

Frequent

flyers, world travellers. To ked su spolu ... najst cestu spat teraz ich caka ...

Frequent

flyer, world traveller ... najst cestu spat teraz ma caka

Zase

jedna hindicka oprava. Otrava. Tentokrat zapiekli brzdy. A to az tak, ze to predne lave koleso sa vobec netocilo, a kym to zistili, tak sme namalovali parkilo
metrovu gumenu ciaru na cestu.
Privolany mechanik styri hodiny vysekaval sekacom spalene oblozenie.
A komu na finalnom stave opravy (prvy obrazok) chyba komplet brzdova sustava (okrem pneumatiky, samzrejme), tak sa nemyli. Naco brzdy. Vsetko slo von.
...
A kto na
tomto obrazku a na niektorych z opravy najde nieco spolocne, tak ma pravdu. Moja baterka.
Jedine svetlo v tme. Pri oprave. Pri hrach svietili detom aj oci.
Vlastne, skupina spolucestu
jucich siestich germanov prvu hodinu ochotne pozicala celovky, no potom si modebilom objednali taxik za vela tisic rupii az do ciela. Mrmlali pritom cosi o safety. Pche. Makkysi.
(a s dvomi bodkami)
...
Ako keby nevedeli, ze pokial cestuju so mnou, su v bezpeci - nic sa nemoze stat. Lebo keby sa stalo, bolo by to pre mna prilis jednoduche riesenie. Ale ja viem, ze svoju horkost si vypijem do dna, svoje dni a noci si vyzerem az do uplneho konca. A ten este nie je. Ani zdaleka. A tym nemyslim len nekonciace priserne rana o druhej v noci, kedy sa budim na strasny pocit, ze naco vobec zacinat dalsi den, ked viem ze skonci rovnako ako ten predosly, po nepodstatnych - lebo nezdielanych dennych hrach vecer zalahnut a spat, zbytocny clovek sam v izbe, a potom rano o druhej ... atakdalej. Nie, ziadna sebalutost, len realita.

Doufam

aspon, zes mu ji predtim stihl sprznit! pojal to brutalne zemito a cisto pragmaticky jeden zvedavy Cech po tom, ako vyzvedel, ze preco ma tu uz nevidat s tou, s ktorou ma videl pred par tyzdnami vo Vasiste. A ze preco ju tu vidat s inym.
No ja bych s ni z toho Lehu do Dili nejel, ja bych ji tam akorat sebral kreditku a do caje nalil projimadlo, dodal este potomok husitov so zapalom hodnym praveho Bozieho Bojovnika.
Nuz, iny kraj, iny mrav.
Alebo prakticka realizacia sisjakovskeho isto dobre mieneneho doporucenia nebyt handrou? No, sotva.
Akokolvek nech je, ja som toho nazoru, ze kazdy si svoje ciny "odserie" sam za seba, a aj bez prehanadla. Kazdeho si to najde, no, aspon mna si pred davnymi casmi onehda naslo. Po dvoch rokoch.
...
... az priste prileti,
my uz tu nebudem.
My uz tu nebudem,
ach pycho marniva,
spatril jsem kometu, chtel jsem ji zazpivat
o vode o trave o lese
o smrti se kterou smirit
nejde se
o zrade o lasce o svete
a o vsech lidech co kdy zili na tehle planete ...
mi prave znie to,
co znelo pocas skutocneho highlight
tohto vyletu - nie, nebola to Kalga
a jej hry -
ale par okamihov, drobnost, pocas druheho prejazdu
cez sedlo Taklang La
o tretej v noci
v ciernociernej tme
v dzipe, pod hviezdami.

No jo

niekto ziskal dalsiu zlatu medailu v discipline zachrana sveta, to zas bude Cina akoze prskat. A na TIPA ulici v McLeod sa to cele bude dnes vecer premietat.
...
A schodza sadhuov, skolsky vylet a tiez dokaz o tom, ze hojdacka nosi radost zarucene.

Vecerna

uroda do oranzova, posedenie pri transformatore - vecerna romantika studentov elektrofakulty a vecerna riksa from here to there, taken in the middle of nowhere.

Ked

je vela svetiel v tme ... a ajtak nestacia.
...
Jaj, a vlani sa v rokline hrali zafarbeni budhisti, teraz nejaki bojovnici co spadli do sava...

No jasne

ze som neodolal obrazku. Ved ked sa pozera tolko zlatych tvari...
A detail na riksu.
Dokelu, pribehy som nechal v Kalge, sa mi zda ... aj obrazky deti - nejak na mna nechcu skakat nove. Skoro vobec nevytahujem fotak. Hm.

Rano

pred siedmou dedko z Rama domceka uz zametal dvor. A tak som nevyklzol bez rannej rozlucky (s detmi som sa rozlucil vecer). Ked ma zbadal, podal caj, matovy, horsky, fajny... A kde inde sa moze pri odchode povedat dedovi, ze jeho grandchildren su great and very very precious and good... A kde inde deduskovi vyhrknu slzy a zaroven sa objavi usmev, lebo velmi dobre videl, ze to nevravim len tak zdvorilostne, a najme - dobre vie, co ma doma za poklady. Tri. A je znich stastny.
Aky to rozdiel od standartnej rozlucky standartnej dovolenky v Chorvatsku, ked sa turista jeduje na veducu zajazdu, ze hotel nebol 50m od mora ale 150m... Akoby u nas v europe mizla blizkost ludskosti... mi to mozno len tak pripada... Vlastne, tak som to o chorvatskych dovolenkach pocuval v praci, ked som do nej este pred rokmi chodil...
A co bolo dalej? Ked mi Rama domcek zmizol za stromami jablonami, zrazu som prestal vidiet na cestu, taky smutok ma chytil... a tak som ani nevidel kedy a ako som presiel mydlovou stenou na hrane utesu... a ci vobec ?
...
Kazdu noc na spodnej verande domceka stekaval pes. Cosi sa sustlo v kriakoch, on sa zlakol, nespal. Od jednej v noci. Kazdu noc niekto (aj ja) hadzal jeho smerom drobnosti, nech prestane. Vzdy usiel, po chvilke sa vratil, zas stekal. Skoro dve hodiny. Potom cez den posediacky zaspaval, labky mu podklesavali.
Posledny vecer som mu dal kus mojej vecere.
Celu noc bol potichu, spal.
Neviem, ci som na tom az tak divne, ze ma musia psy ucit, co je spravne...
...
A medved sa povie bandar, kon gola, slon hathi, srdce dil... A pri pomenovavani obrazkov som deti naucil, ze toto je Maok. Snad mi to ten ozajstny odpusti :)
...
Dimpal toto pomenovala Pari. Kedze neviem co to v Hindi je, tak to zatial pre mna zostane menom. Takisto, ako som dlho nevedel, ze Chiquita nie je meno, ale ze to nieco znamena...
Mozno anjelica? Vila?

Khirganga Story

alebo - Mozem ja za to ze aj pri vsetkych hrach, ktore Parvati udolie od Kalgy hore ponuka, sa nezamaluje to, ze mi niekto desne ale desne chyba... Chvalabohu ale za to, ze tunajsie udolie mi to spravilo aspon trochu znesitelnym. A co bude ked opustim bublinu Kalgy a vojdem do "realneho" sveta? No, uvidim...

No skuste

ich niekto nemilovat... To sa proste neda :)